V poslednej dobe sa stále častejšie stretávam s tématikou maskovania čo je za isto veľmi atraktívna téma, ale často plná poloprávd a nepochopenia. Preto sa pokúsim o malú súkromnú sondu do problematiky maskovania a s výsledkami Vás zoznámim.
V prvej rade si musíme objasniť, čo je zmyslom maskovania. Obecne panuje názor, že maskovanie má urobiť jeho nositele "neviditeľným", čo je samozrejme zavádzajúce, pravým zmyslom maskovania je vyvolanie vizuálneho zmätku alebo rozostrenie obrysu a tvaru. Pre príklad si uveďme známe US lovecké maskovanie "Hardwood" - ak v ňom budeme stáť v prostredí mladého dubového lesa v vhodnú ročnú dobu, budeme pravdepodobne dokonale maskovaný, lebo budeme vizuálne presne kopírovať okolitý prostredie, ale ak sa prejdeme mimo toto prostredie, naše kamuflovanie stráca zmysel lebo už neje schopné nás efektívne kryť. Samozrejme využívame behom jedného dňa rôzne prostredia, preto by sme s sebou museli nosiť niekoľko druhov a neustále sa prezliekať, čo je samozrejme v reálne nepraktické, ak aj nemožné a tak tu vzniká potreba jediného "univerzálneho" maskovania ktoré má za úkol sťažiť našu identifikáciu protivníkom a tým nám i zaistiť vyššiu životnosť.
Tu môžeme zmieniť šesť základných faktorov, ktoré nás môžu behom bojovej misie prezradiť : pohyb, zvuk, odraz svetla, tieň, silueta a tvar. Pohyb a zvuk môžeme vďaka výcviku vhodne potlačiť a obmedziť, siluetu, tieň a odlesk eliminujeme vhodným využitím svetelných a zastieracích zdrojov, ale stále nám zostává tvar. A tu sa dostávame k jadru problému: tvar je tím podstatným a čo nás trápi je, ako ho môžeme "rozpustiť" a učiniť ho menej viditeľným.
S veľmi efektívnym riešením toho to problému prišli pred WW II v Nemecku. Nemecké OKW presadilo v roku 1930 zavedenie vzoru "Heeres splittermuster" (Lámaná skala) a onedlho potom zaviedli vlastné maskovanie i Waffen SS.
Práve maskovanie používané Waffen SS tvorí podľa môjho názoru zásadní zlom v tejto problematike, ako prvý založilo moderné pojatie maskovania a v podstate sa jednalo i o prvé "digitálne" maskovanie. Vzniku toho to maskovania predchádzal vedecký výskum založený na skúmanie lomu svetla prechádzajúceho cez listy (laicky a zjednodušene povedané) a poznatkov bolo využité pri vytváraní rôznych vzorov maskovania. Jednalo sa o zhluky bodov niekoľkých farieb s ohraničením, drobné body rozbíjali masu postavy na bližšiu vzdialenosť, zhluky bodov tvoriaci kontrastné celky zase na väčšiu vzdialenosť. Použitie bodov a nepravidelných tvarov zmenilo priestorové frekvencie a ohlúplo tak ohniskový vizuálni systém. Zaujímavosťou bolo aj použití čiernej farby, ak sa budete dívať na zhluk krov alebo stromov z pár metrov, pravdepodobne tam čiernu farbu neuvidíte, pozriete sa na ne ale zo vzdialenosti treba sto metrov, kombinácia vzdialenosti a tieňov tvoria scény s vizuálnou prítomnosťou čiernej, ale sa tam táto v skutočnosti nenachádza (Platanenmuster). Veľmi úspešný bol vzor 44 - Erbsenmuster, ktorý využili Američania o 50 rokov neskôr a ktorý ju podľa môjho názoru otcom súčasných "digitálnych" maskovacích vzorov.
O efektivite nemeckých maskovania svedčí fakt, že do konca 60-tých rokov boli s úspechom používané vo veľa európskych (aj východoeurópskych - Československo - výsadkársky Sumpfmuster, mraky a ďalšie) armádach a vo veľa sú ich modifikované klony používané dodnes ( Rusko, Švédsko, Dánsko, Nemecko a ďalšie).
Moderní pojatí maskovania sa uberá cestou počítačového digitálneho ( pixelového) spracovania , napr. CADPAT, MARPAT, ARPAD a ďalšie. Tento trend nevznikol na základe umeleckej kreativity, ale na základe nových vedeckých poznatkov. Hlavnými faktormi ktoré tvoria moderné maskovania sú biofyzika spracovanie farieb, rozdiel medzi rozpoznávaním a odhaľovaním cieľa, signálová detekčná teórie, biomechanika, taktická doktrína a ďalšie nepochopiteľné teórie a poznatky. Pri testovaní vzoru MARPAT bolo mimo iné údajne využité aj vybraných US námorných kadetov s perfektnou ostrosťou videnia, ktorý mali za úkol nájsť v teréne rôzne maskované ciele behom presne stanovené (veľmi krátkej) doby. MARPAT tu údajne dosiahol vynikajúcich výsledkov, jeho odhalenie trvalo dvakrát dlhšiu dobu, akou ostatných štandardných vzorov maskovania a to nielen odhalenia, ale i následná identifikácia cieľa.
Avšak americké "digitálne" vzory nič nové neprinášajú, ako sme už zistili, všetko uviedli v praxi už Nemci a stretol som sa aj názormi, že prvými priekopníkmi na tomto poli boli Rusi, ktorí vo svojej dobe (20. - 30. roky minulého storočia ) predstavili najdokonalejší maskovacie vzory. Maskovacie vzory rozvinuté v Karbyševském inštitútu boli najdokonalejší pre použitie v miestnych podmienkach. Ako príklad uvediem vzor "améby" ktorý v spojení s voľným strihom obleku bol veľmi efektívny v rozbitiu siluety ľudskej postavy. Zaujímavý je fakt, že sa nepokúsili použiť farby splývajúci s konkrétnym okolitým prostredím (ako napríklad US Hardwood) ale sústredili sa na rozbitie siluety. Letné vzor bol s čiernymi bodmi na trávovo zelenom pozadí, jesenné bol s hnedými améba na žlto-hnedom pozadí. Dvojdielny oblek bol veľmi voľný a obliekal sa cez uniformu, prierezy v ňom umožňovali prístup ku vreckám uniformy (riešenie použité neskôr Nemci u maskovacích prevlekov).
Ešte sa musím zmieniť o nesprávnom pomenovanie "digitálne" maskovanie, založenom na vizuálnej podobe s digitálnym obrazom. V skutočnosti sa jedná o tvar pixelov a tie sú ako je známe štvorcové a používajú ich aj počítačové programy, ktoré maskovanie modelujú. Ak by teda boli pixely okrúhle, mali by sme "digitálne" maskáče s guľatými vzory, teda v podstate rovnaké, ako používali aj Waffen SS (zase tí germáni boli o krok napred:)
A teraz dosť poučovanie a histórie a pozrime sa, čo z toho pre nás vyplýva. Je nám už jasné, že potrebujeme vzor s dostatočným kontrastom medzi jednotlivými poľami, pretože inak od určitých vzdialeností dochádza k ich splývaniu a ich krycie účinnosti sa zmenšuje (neplatí vždy, ale väčšinou). Vzory musí mať schopnosť vizuálne rozbiť plochu na ktorej sa nachádzajú a znížiť tak možnosť jej identifikácie, farby musí byť pokiaľ možno nekontrastnou k okolitému väčšinovému prostrediu v danú ročnú dobu. Toto ponúka väčšina z dostupných maskovacích vzorov, preto konečný výber záleží len na vás:) Tak jednoduché to samozrejme nie je, ja osobne dávam prednosť tomu čo sa mi páči pred dokonalými krycími schopnosťami (ak existujú vôbec také) a pretože sa mi páči skoro všetky , tak si radšej kúpim desatoro rôzne maskáče od Mil-tecu, než za rovnakú cenu jedny "originálne" ktoré by som sa bál aj zašpiniť a musel ich nosiť všade, teda aj tam, kde by boli nevhodné, ale keď boli tak drahé že na iné už nemám ... Dôležitý je aj ich tvar, moderné upnuté strihy sú síce na svalnaté postave nositeľa impozantné a páčivé, ale vrecovité prevleky lepšie rozbijú siluetu a sú aj pohodlnejšie. Tiež nevidím dôvod na potrebné použitie kompletu, ak máme rozdielne maskovanie vrchnou a spodnou časťou beriem to ako plus, pretože i v teréne je rozdiel vo farbách u krajiny, kde väčšinou prevláda hnedá a medzi vyššej časťou v úrovni hlavy, kde väčšinou prevláda zelená. (Všimnite si prosím, že píšem "väčšinou") Pre väčšiu názornosť teda popíšem svoj bežný odev: nohavice MULTICAMO, vrch MULTICAMO blúza alebo vetrovka, pohodlné a praktické. A nech už sa vám to páči alebo nie, áno a som spokojný:) Nemenej dôležité je aj maskovanie hlavy, ako najpraktickejšie riešenie beriem klobúk, veľmi dobre zmení siluetu hlavy a ramien a navyše tieni krk a uši pred slnkom. Výborné sú aj maskovacie šály - známe aj ako barakudy alebo sniper šály.
Erbsenmuster Platanenmuster Sumpfmuster
