Fascinuje ma, aký úctivý vzťah k mape majú mnohí ľudia. Pozrú do nej. Pokývajú hlavou. Zaujmú ich rôzne farebné fliačiky, pri troche šťastia nájdu názov miesta, ktoré poznajú. V lepšom prípade dokonca aj miesto, kde sa nachádzajú. A koniec. Aká škoda! Mapa je v podstate kniha, v ktorej písmená nahradili symboly. Veľmi podobné ako pri horoskopoch. Ale o astrológii tentoraz rozprávať nemám.
Ako sa naučiť čítať v mape? V prvom rade musíme vedieť, čo je čo. Prvým krokom pre vás je rozbalenie mapy a aspoň informatívne naštudovanie turistických značiek. Tieto sú - rovnako ako všetky ostatné označenia - medzinárodne unifikované. Nezáleží teda na tom, či máte pred sebou slovenskú mapu z VKÚ Harmanec alebo švédsku, ktorej názov vydavateľa znie ako opilcov smiech. Toto zvládnete sami, ja vám napíšem niečo o tom, ako si „prečítať“, čo na vás na ceste bude čakať. Prvá informácia notoricky známa, ale pre mnohých „prekvapujúca“: sever na mape je vždy horný okraj mapy!
Vrstevnice
Spájajú miesta s rovnakou nadmorskou výškou. Ak sa značka turistického chodníka vinie po tenkej čiernej vrstevnicovej čiare, čaká vás pohodlná prechádzka takmer rovným chodníkom. Ako vám len závidím! Veľká medzera medzi vrstevnicami našepkáva, že pôjde o mierny sklon svahu. Výstup alebo zostup je pohodlný. Vrstevnice ležiace tesne pri sebe indikujú strmý svah. Niekedy mám pocit, že v turistických mapách sú len takéto svahy. Ak farebná čiara turistického chodníka takmer kolmo pretína niekoľko nahustených vrstevníc, čaká vás príkre stúpanie alebo klesanie.
Terénne tvary
Vrstevnice okrem informácií o stúpaní a klesaní vypovedajú aj o terénnych tvaroch, teda charaktere krajiny. Či ide o údolie, vrch, hrebeň, sedlo. Všetky vám skúsim priblížiť.
Vrch
Poukazuje naň séria uzatvorených kruhov vrstevníc. Podľa výšky sa mení jeho farebné vyznačenie v mape a na vrchole, hneď pri čiernej bodke býva obyčajne číslo dosiahnutej nadmorskej výšky.
Dolina
Ak si horami našla svoju cestu aj rieka, vidieť na mape dolinu je veľmi jednoduché. K modrej linke rieky sa viažu čiary v podobe písmena „V“.
Sedlo
Osamotený vrch vyzerá vo vrstevnicovom podaní ako súbor rozčapených sústredných kružníc. A teraz si predstavte, že takéto kružnice niekto spojil obdĺžnikom bez ostrých hrán. Alebo ešte lepšie, pamätáte si z biológie, ako vyzerala nakreslená jednobunková črievička tesne pred rozdelením? Mala dve jadrá – dva vrcholy, spojené jedným obalom – vrstevnice poukazujúce na znížené sedlo medzi dvoma vrchmi.
Hrebeň
Chodník vinúci sa pozdĺž vrstevnice – radostná správa pre každého turistu. Na mape vyzerá ako pás rovnobežných, navzájom blízkych vrstevníc. Je možné, že bližšie či ďalej od seba uvidíte aj značenie vrcholov.
Moderné mapy bývajú už obohatené aj o časové údaje, za ktoré sa dá ten či onen úsek prekonať. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že bývajú vcelku presné. Pre vašu zaujímavosť uvádzam ešte tzv. Naismithovo pravidlo. Podľa neho sa počíta na každých 5 km cesty zameraných na mape 60 minút času. Na výstup o 300 m vyššie z jedného bodu do druhého sa pripočítava 30 minút. Pri zostupe miernym svahom sa na každých 300 metrov odpočítava 10 minút. Prudké klesanie znamená pripočítať na každých 300 metrov 10 minút. Myslím, že túto matematiku môžete pustiť z hlavy.
Ako kupovať mapu
Základ je mať predstavu o tom, kam chcem ísť. Ďalej je to už veľmi jednoduché. Hádam všetky kníhkupectvá v súčasnosti ponúkajú turistické mapy Vojenského kartografického ústavu Harmanec (www.vku.sk). VKÚ nimi obsiahol celé Slovensko a nepresnosti, ktoré sa v nich nachádzajú, sú zanedbateľné. O niečo horší je nákup turistických máp susedných Čiech a Moravy. Skúste sa informovať na webovej stránke vydavateľstva SHOCart Vizovice – www.shocart.cz. Niektoré zahraničné turistické mapy ponúka časopis Turistika (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko). Pri nákupe máp platí, že sa kupujú čo najnovšie. Staršie, hoci by boli neviem ako zlacnené, sú vždy rizikom svojou neaktuálnosťou.