Oheň združoval ľudí už od pradávna. Stal sa pre človeka nepostrádatelným. Slúžil mu ako zdroj tepla, svetla, bol potrebný pri úprave potravy.
Človek najprv prijímal oheň ako dar bohov, nevedel si vysvetliť blesk, ktorý zapálil a ničil. V období posvätnosti ohňa, kedy rodový oheň nesmel vyhasnúť, bol strážený a rod sa vždy sťahoval aj zo svojím ohňom na ďalšie miesta. Neskôr sa človek naučil zapáliť oheň trením.
Od dávna platilo, že kto bol prijatý do kruhu ohňa, stával sa priateľom. Tento zvyk sa dlho zachovával u niektorých indiánskych kmeňov, traperov a lovcov kožušín na ďalekom severe, u zlatokopov na Klondike a inde.
Oheň je plný kúzla a romantiky. Každý z Vás preto iste rád zasadne ku plápolajúcemu ohňu s dobrými kamarátmi.
Niekoľko zásad pri zakladaní ohňa
Miesto pre oheň volte tam, kde nehrozí nebezpečie požiaru. Oheň nerozkladajte v blízkosti kríkov, slamy a podobne. Dobre prezrite miesto, či podklad nie je tvorený rašelinou alebo zhnitými koreňmi stromov, ktoré tlejú pod zemou a požiar môže vypuknúť neskôr na inom mieste.
Z okolia ohniska odstráňte suché lístie, ihličie a trávu.
Na miestach, kde existuje staré ohnisko nezakladajte nové. Použite už existujúce ohnisko
Ideálnym miestom pre budovanie ohniska je hlinený, kamenný alebo pieskový podklad. V takomto prípade sa ohnisko iba ohraničí kameňmi.
Na trávnatom podklade sa ohnisko zakladá nasledovne: Odstránia sa trsy trávy, ktoré sa navlhčia a uložia to tieňa. V žiadnom prípade týmito trsmi ohnisko neobkladajte! Na obloženie ohniska použite kamene (Nie je vhodné použiť kamene čerstvo vytiahnuté z potoka, pretože v žiari praskajú.) Pri odchode ohnisko zahlaďte, kamene odneste, prelejte vodou a po vychladnutí prikryte odloženými trsmi trávy a znova prelejte vodou.
V prípade ak je drevo mokré, dymí, plameň nedáva teplo ani svetlo. Správny zálesák si však aj tu poradí. Na rozloženie ohňa stačí rozsekať hrubšie polienka, pretože vo vnútri je drevo suché. Brezová kôra horí aj mokrá a brezové drevo horí aj surové, rovnako ako agát. (Agátová drevo niekedy "strieľa" praská v žiari a odletujú ohorky.)
Oheň sa dá rozložiť aj na snehu. Najprv treba utlačiť sneh, na ten položiť rošt zo silnejších polien a na ňom rozložiť oheň. Samozrejme, ak je málo snehu, stačí ho odhrnúť, prípadne oheň rozložiť na vyčnievajúcom kameni.
Rozdelenie ohňov a ohnísk
Úžitkové ohniská otvorené: Sú to tie ohniská, ktoré slúžia na varenie, osvetlenie a aj ohriatie.
Úžitkové ohniská chránené: Ide o ohniská, od ktorých sa nevyžaduje osvetlenie, ale veľmi rýchle uvarenie. (Ide predovšetkým o ohniská lovecké, ohniská budované vo svahu a podobne.)
Strážne (hliadkové) ohne: Tieto ohne majú dávať predovšetkým teplo, ale málo svetla a dymu.
Signalizačné ohne: Sú určené na vysielanie morzeovky alebo iných dohovorených signálov. Vo dne predovšetkým dymových a v noci svetelných signálov. Pri týchto ohňoch sa najviac využíva jasný plameň, ktorý sa vo dne pridusý trávou, mokrými konármi a podobne, aby vydával dostatok dymu.
Ohne besedné Majú dávať hlavne svetlo. Medzi ne patria predovšetkým pagoda a hranica.
|
Popis niektorých typov ohňov: |
||
|
Pyramída |
Patrí medzi najjednoduchšie ohne. Niekedy sa stavia s podperou, uprostred zapichnutou do zeme. Pekne horí a svieti, ale hreje až po rozpálení. |
|
|
Hranica |
Je známa zo stredoveku, kedy bola používaná na upaľovanie ľudí šíriacich pokrokové myšlienky (napr. Ján Hus). Na trampských osadách bola zapaľovaná na počesť a spomienky na mŕtveho kamaráta. Polená použité na stavby hranice majú rovnakú dĺžku a vnútro je vyplnené drobnými konármi. |
|
|
Pagoda |
Je podobná hranici, polená však majú rozdielnu dĺžku. Pagodu je možné postaviť z veľkých polien ale aj z malých konárov. |
|
|
Hliadkový oheň |
Je zo všetkých ohňov najjednoduchší. Hreje, svieti a dá sa na ňom variť. Postavte odpaľovaciu hraničku, dajte na ňu drobnejšie drevo a keď sa rozhorí, pristrčte do ohniska tri suché polená alebo hrubšie rovné konáre. Polená je dobre naštiepiť na koncoch položených do ohniska, dostane sa do nich vzduch a lepšie horia. |
|
|
Hviezdicový oheň |
Je podobný hliadkovému ohňu, ktorý však pozostáva iba z troch polien. Intenzita ohňa sa dá regulovať pristrkávaním, prípadne odťahovaním polien z ohniska. |
|
|
Pampový oheň |
Je zložený zo štyroch kusov dreva na koncoch podložených krátkymi priečnymi polienkami "dusítkami". Ak dusítka odstránite horí pomalšie. |
|
|
Polenový oheň (nazývaný tiež Francúzky) |
Rozseknite výrez zo suchého kmeňa na dve polovice. V spodnej vydlabte malé lôžko alebo žliabok pre oheň. Medzi obe polená vložte naprieč dve krátke polienka, aby udržovali dostatočnú medzeru pre prístup vzduchu a odvod dymu. Z vydlabaných triesok a drobných konárikov spravte na spodnom polene oheň a prikryte ho druhým polenom. Polená je potrebné ukotviť štyrmi zvislými kolmi, aby sa neposúvali. Vietor musí fúkať proti dĺžke polien a nie z boku. |
|
|
Polenový krb (nazývaný tiež kanadský) |
Ak je dôkladne postavený, tak si prikladá sám. Prehorená guľatina spadne do ohniska a po "šmýkalke" z dvoch šikmých kolíkov sa zosunie ďalšia. Kolíky sú buď iba zarazene do zeme, alebo sú ešte v zadu podopreté podperami. Guľatina sa dopĺňa z vrchu, než sa na ňu dostane rad, tak preschne. Vietor má fúkať proti šikmej stene a hnať na ňu žiar. Teplo sa od steny odráža a príjemne vyhrieva okolie ohniska. |
|
|
Polynézky oheň |
Horí v kruhovej jame ktorá sa smerom ku spodku zužuje. O steny jamy sa oprú rovnako dlhé kusy guľatiny a na dne jamy sa založí oheň. Ohorené drevo treba otočiť a zhorené nahradiť novým. |
|
