KTO JE PRAVÝ BOJOVNÍK ?

Keby sme mali veriť japonským kronikám z 11.storočia, bol pravým bojovníkom tej doby samuraj, ktorý mal morálnu povinnosť považovať svoj život za hodnotu "rovnakej ceny ako obyčajné pierko". Nielen že bol vždy pripravený a ochotný padnúť chladnokrvne v boji, on dokonca odmietal využiť možnosť prežiť, ak by jedinou možnosťou, ako si zachrániť život, bolo obrátiť sa k nepriateľovi chrbtom.

Riziko mu bolo ľahostajné. Bol ochotný sa vrhnúť do najprudšej vravy alebo napadnúť nepriateľa v mieste jeho najhustejšej koncentrácie, ak tak velil česť a charakter bitky.

Samurajský kódex cti apeloval na najvyššie princípy cti a jeho plnenie sa zakladalo na prehnanom zmysle pre osobnú hrdosť a "dôstojnosť", čo však sa nijako neprejavoval v neurvalom a hrubom správaní k ostatným. Takýto spôsob správania bol bezpochyby psychologicky nevyhnutným doplnkom vojnového remeslá, ale podľa zásad ninjov bolo takéto konanie v príkrom rozpore s logikou a zdravým rozumom.

Podobný názor panuje aj v dnešnej dobe. Ešte je na svete veľa ľudí, ktorí sa považujú za Johna Waynea moderného sveta, a to nezriedka len preto, že patria do širokej rodiny karatistov, posilňujú, nosia pištoľ alebo nôž a preto sa nemôžu na nikoho "vykašľať". Ako povedal Rambo: "Ale len, oni si začali!"

Filozofia súčasného bojovníka oveľa spoľahlivejšie zaručuje, že človek bude dlho a šťastne žiť.

Bojovníka možno prirovnať k tigrovi a protivníka ku slonovi. Ak sa tiger postaví slonovi čelom, uchopí ho slon chobotom, mrští ním o zem a udupe ho k smrti. Keď sa však tiger skryje v lese a počká do chvíle, kedy ho slon bude tesne míňať, môže vyskočiť slonovi na chrbát, mimo dosahu chobota a vyrvať mu z tela veľké kusy mäsa. Pri rozsiahlom poranení slon pomaly vykrváca a zomrie.

Uvedená "nepriama metóda" boja môže byť považovaná za taktiku vyloženého zbabelca, najmä ak na ňu bude takto nahliadať typický pouličný bitkár, trochu obmedzeného myslenia, ktorý je mylne presvedčený o tom, že "keď vieš, ako sa biť, nemusíš si nechať od nikoho nič páčiť ".

Skutočne nemusíte, môžete ho skopať do guľata, až mu črevá polezú krkom. Ale až potom budete presviedčať porotu, že ste konali v sebaobrane, asi sa vám nepodarí docieliť toho, aby vám verila.

Súd zvyčajne neberie do úvahy, len bezprostredný boj v sebaobrane. Príčina stretnutiu máva pre konečný verdikt oveľa väčší význam (v USA).

Ak vás niekto obťažuje a vy sa tvárite, že sa nechcete s ním dostať do bezprostredného konfliktu, budete mať trojakú výhodu: za prvé, ak vás protivník udrie ako prvý, budete vyzerať pred súdom oveľa lepšie než v opačnom prípade. Po druhé, je možné, že vaša zmierlivosť uspokojí drsniakovu zakomplexovanú dušičku natoľko, že k napadnutiu vôbec nedôjde a za tretie, ak ho budete chcieť skutočne dostať, môžete si ho nájsť kedykoľvek neskôr, až bude situácia pre vás oveľa priaznivejšie.