Čítať stopy znamená usudzovať podľa nich na spôsob života zveri a na všetko čo sa deje v jej životnom prostredí. Stopovanie zveri je napínavá detektívka, ktorá sa neprestajne mení podľa počasia, terénu a ročného obdobia.
Stopy živočíchov sa rozdeľujú na:
- pohybové – odtlačky chodidiel, polámané kríky alebo konáre, odrané konáre (pri vytĺkaní parožia), stále priechody, spôsob letu vtákov...
- ležoviskové – zanechané v ležiskách, v brlohoch, pelechoch, v hniezdach (sem patria aj škrupiny vajec)
- ohryzové – ohryzené stromy, konáre, plody, byliny, olúpaná kôra...
- výlučkové – trus a vývržky
- hlasové – mnohé zvukové prejavy cicavcov a vtákov
- rozličné – srsť zachytená na stromoch, zhodené parohy, stratené perie
Pri stopovaní treba pamätať na tieto zásady:
- všímame si aj menej významné veci (polámané konáriky, zašliapnutý trs trávy, narušený vankúš machu ...)
- nikdy nestúpame na sledované stopy a ideme cca 20cm bokom
- pohybujeme sa celkom ticho, šaty máme nenápadnej farby (niektoré predmety sa na slnku lesknú), nemali by sme byť navoňavkovaný
- ak sa nám odrazu stopy stratia, označíme si poslednú stopu (napr. prútikom) a pokračujeme v kruhovom hľadaní
- stopy možno najlepšie pozorovať proti slnečným lúčom. Na tvrdej pôde, alebo v tráve môžeme stopy ľahšie sledovať v podrepe, pričom pozeráme dopredu v smere stôp.
- stopy lepšie rozoznáme ráno a večer, pretože slnečné lúče dopadajú na stopu šikmejšie
- za tepla a sucha sa stopy strácajú, ich typické črty miznú, stávajú sa neurčitými. Rosa a dážď stopy zmývajú, napĺňajú vodou, vietor ich rozvieva, zanáša pieskom, prachom a rastlinnými zvyškami. V mäkkom teréne sa stopa stiera rýchlejšie, ako v tvrdom teréne. V piesočnatom teréne mizne stopa veľmi rýchlo, vo vlhkej pôde, pod stromami a kríkmi sa drží dlho neporušená.
- dážď nám často prezrádza, ako stará je stopa (napr. ak je stopa ostro vykrojená a nie je naplnená vodou, je celkom isté, že vznikla po daždi)
- ak sledujete nejakú zver, sledujte ju vždy proti smeru vetra, alebo v smere kolmom na vietor. Inak zver počuje zvuky, ktoré vyvoláte svojím pohybom a zvetrí aj váš pach.
- sojky a straky sú najväčšie nepriateľky stopárov. Svojím krikom upozorňujú zver na to, že v lese sú ľudia.
- pri stopovaní si dobre všímajte okolie a zapamätajte si orientačné body, inak môžete ľahko zablúdiť
- na čerstvom ohnisku sú okrem uhlíkov i ľahké vločky popola, kým na starom ohnisku sú už iba uhlíky
Odlievanie stôp:
Dobre vytlačená stopa sa očistí fúkaním, alebo štetcom od hliny, piesku, naviateho ihličia... Položí sa na ňu odlievací rámik a jemne sa zapráši sadrou. Ďalej postupujte podľa obrázkov. ( Ak sa budete móóc nudiť :D )
a) nájdená stopa, b) kladenie papierovej obrúčky okolo stopy, c) spevnenie oblúčika, d) príprava sadrovej kaše na odlievanie, e) nalievanie sadrovej kaše do stopy, f) pripevnenie identifikačného lístku, g) vyrypnutie odliatku stopy, h) odliatok stopy, ch) definitívna úprava, i) odtlačok do ílovej dosky
Parožie jeleňov, srncov, danielov, rohy muflónov a rožky kamzíkov sú ozdobou i zbraňou samcov raticovej zveri.
Jeleň: má parohy 1) ihličiak, 2) korunový ihličiak, 3) vidliak, 4) šestorák, 5) vidlicový osmorák, 6) nadočnicový osmork, 7) korunový desatorák, 8) nadočnicový desatorák, 9) nadočnicový desatorák, 10) štrnástorák s nadočnicou, 11) osemnástorák s dvojitou korunou
Daniel: má parohy 1) ihličiak prvého parožia, 2) ihličiak druhého parožia, 3)4)5) všetky druhy parožia, 6) trojitý lopatkár, 7) slabý lopatkár, 8) stredný lopatkár, 9) dobrý lopatkár, 10) silný lopatkár
Srnec: má parohy 1) ihličiak, 2) vidliak, 3) spiatočný vidiak, 4) šestorák, 5) škodník, 6) nepárny šestorák, 7) križiak, 8) osmorák, 9) spiatočný šestorák, 10) nepárny osmorák, 11) spiatočník
Muflón: má rohy a) 1-ročný muflón, b) 2 až 3 ročný, c) 4 až 5 ročný, d) 7 až 8 ročný
Kamzík: má rožky a) rožky kamzíka, b) rožky kamzice – menej zahnuté
Medzi stopy, ktoré po sebe zanechávajú zvieratá, patria i rozličné poškodenia na orechoch a šiškách.
Veverica: vyhlodá najprv otvor na jednom konci orecha. Do tohoto otvoru vsunie spodné rezáky a orech rozlúskne akoby vypačovadlom. Ako stopa zostanú potom dve orechové škrupiny, ktoré sú na jednom konci nahlodané.
Pri šiškách keďže má silnejšie zuby, odhryzne len časť šupiny a potom ju odtrhne. Tak si možno vysvetliť, že po odtrhnutých šupinách zostávajú na šiške ich zdrapy. Koniec šišky nezagulatí ohlodaním, ale nechá na ňom stopku.
Ryšiavka obyčajná (pri šiškách aj Hraboš poľný): má dlhé predné nôžky. Najprv do orecha vyhlodá malý otvor a doň vsunie predné rezáky. Hornými zubami a prednými nôžkami si orech pri hlodaní pridŕža. Spodné rezáky vsunie do vyhlodaného otvoru a jadro vydlabe akoby dlátkom. Okraje otvoru na orechu sú vyštiepené a vylámané a nad nimi sú stopy po horných zuboch.
Pri šiškách ohrýzajú starostlivo jednu šupinku za druhou, aby sa tak dostali k semenám. Od stopky šišky pokračujú až po jej koniec, kde ponechajú niekoľko hluchých šupiniek. Celá šiška je ohlodaná hladko a pri koreni zaguľatená.
Hrdziak hôrny: má krátke predné nohy. Do orecha vyhlodá väčší otvor, do ktorého vsúva horné rezáky a vyberá nimi jadro. Celý orech je veľmi čisto ohlodaný, jeho hrany sú čisté a niet na ňom stôp po horných zuboch.
Ďateľ a tesár: orech rozštepujú úderom zobáka, takže často možno nájsť dve polovice takého orecha bez stôp po hlodaní.
Krivonos: vyštipuje zo šišky semená tak, že ani nepoškodí jej šupinky. Šiška je po ňom menej rozstrapatená ako po ohlodaní ďatľom.
Ďatľovité vtáky: vyhlodávajú celý rad otvorov okolo celého kmeňa pričom s týchto otvorov vyteká živica.
Sú to vlastne nestráviteľné zvyšky potravy, ktoré vyvrhnú denné a nočné dravce, prípadne iné vtáky. Vývržky nachádzame zvyčajne tam, kde dravce požierajú svoju korisť, kde odpočívajú, alebo sedia a pozorujú svoje obľúbené lovište. Na takýchto miestach (balvany, pne, koly, konáre stromov, trámy vo vežiach, dosky na podlahách atď.) býva aj dosť ich výkalov. Denné dravce môžu úplne, alebo čiastočne stráviť aj kosti koristi, kým sovy nie. Sovy však strávia perie, chlpy, rohovité časti, čo zasa nemôžu stráviť denné dravce.
Podľa veľkosti, alebo typického obsahu sa rozdeľujú vývržky takto:
Jastrab krahulec: (široké 2cm a dlhé 2-5cm) so zvyškami vtákov
Jastrab veľký: (široké 2,5-3,5cm a dlhé 3-7cm) s kosťami veveríc, holubou, sojok, ihličia a lesnej prsti. Niekedy nájdeme nezvyčajne dlhé vývržky, kde sú tuhé letkové a kormidlové perá. Sú to vývržky mladých jastrabou, ktoré si nedokážu dobre ošklbať perie.
Sokol: (široké 2,1cm a dlhé 3-5cm) s husto nakopenými drobnými perami
Sokol lastovičiar: (široké 1,5cm a dlhé 3-5cm) so zvyškami husto stlačeného splstnateného peria
Sokol myšiar: (široké 1,5cm a dlhé 2-4cm) so srsťou myší a hrabošov, s krovkami hmyzu
Myšiak: (široké 3cm, dlhé 7cm) s nakopenými zvyškami hrabošov
Plamienka driemavá: (široké 3cm s dlhé 3-8cm) so zvyškami kostí, s neporušenými kosťami hrabošov, myší a krtov. Vývržky sú potiahnuté tenkou hlienitou blanou s typicky čiernym leskom
Myšiarka: (široké 1,5cm a dlhé 7cm) s kosťami, spodnými časťami lebiek, kosťami hrabošov. Vývržky sú jasnosivé, drobnejšie, bez lesklého povrchu, valcovité, na koncoch zahrotené, často v celých hromadách
Sova dlhochvostá: (široké 2,5cm a dlhé 4-8cm) s hrubými kosťami, so zvyškami sojok, drozdov a holubov. Vývržky sú bachraté, zaoblené, nepravidelného tvaru.
Kuvičok:(široké 1,5cm a dlhé 4-5cm) so zvyškami mladých hlodavcov. Vývržky sú pretiahnuté a nápadne úzke
Výr: (široké 4cm a dlhé 10cm) s lebkou králika, veverice, chrčka, s pichliačmi ježa, s nôžkou myšiaka, s panvou zajaca
Bocian biely: tuhé, pevné, predĺžené, oválne šištice, s hlinou, steblami a rastlinnými zvyškami
Rybárik obyčajný: malé, s jemnými rybími kostičkami
Vývržky zo zvyškami hliny, kostí a rastlín zanecháva čajka, bocian, volavka a žeriav. Vývržky spevavých vtákov, napríklad žltochvosta, červienky, drozda atď. sú veľké asi ako obilné zrná, takže ich ťažko nájdeme
Podľa miesta nájdeného vývržku:
Kuvičok, plamienka driemavá, sokol myšiar: veže kostolov, na povalách, podstriešky starých budou, staré zvonice
Kuvičok a sova dlhochvostá: pod stromami v starých stromoradiach, v dutinách stromov a pod starými stromami v parkoch
Myšiarka, sokol lastovičiar, jastrab veľký a jastrab krahulec: pod stromami na okraji, alebo vnútri uzavretého lesa
Myšiak a sokol myšiar: pod vyčnievajúcimi predmetmi (balvany, pne, koly), na lesných lúčkach, na rúbaniskách, na holinách, pod rozhľadňami alebo na nich, pri osamelých stromoch, triangulačných bodoch
Výr, sokol myšiar a sokol: pod skalnými trhlinami, na skalných plošinách a pod skalnými prevismi
Medzi stopy, ktoré nám môžu potvrdiť prítomnosť zvieraťa na určitom mieste, patrí aj trus.
Jelenia zver máva v zime tvrdý trus tvaru veľkých hroznových bobúľ. Trus jelenice je predĺžený. Na jar a v lete, keď je dosť zelenej potravy, je jelení trus kašovitý, až koláčový. Čerstvý jelení trus je tmavozelený a lesklý, neskoršie sivozelený až sivý.
Srnec a srna majú rovnaký trus. (dlhé 1,5 cm a široké 0,7 cm)
Danielí trus je menší ako jelení, ale tak isto tmavozelený a lesklý, nepravidelného tvaru. Podobá sa trusu oviec.
Muflón má trus bezmála guľovitého tvaru. Na jar a v lete je kašovitý. (1,2 cm)
Kamzíčí trus sa veľmi podobá kozím bobkom. (dlhý 1 cm a široký 0,6 cm)
Diviačia zver má trus podobný nepravidelne stmeleným hrudám tmavej farby.
Zajačie bobky majú prevažne guľovitý tvar a ich priemer je 0,5cm. Tvoria hromádky, s niekoľkými bobkami. Staré bobky zajaca majú farbu uschnutej trávy
Králičie bobky s priemerom 0,8cm. Králik odkladá zvyčajne svoj trus na jednom mieste.
Líščí trus je na jednom konci zakončený tenkým hrotom. Trus obsahuje chlpy a kosti, v období dozrievania lesných plodov aj ich šupky a kôstky.
