01.1 Dieťa v bezvedomí

Dôležité upozornenie:

Ak je dieťa - aj staršie dieťa v bezvedomí, nikdy nepodceňte situáciu konštatovaním, že dieťa je opité! Môže sa jednať o ťažké vnútorné poranenie(a), otravu liekmi ( na Slovensku sa ročne otrávi liekmi približne 1000 detí, najviac prípadov sa objavuje u detí do troch rokov - v roku 2000 až 358 detí, v roku 2000 sa skoro v 39 % prípadov jednalo o zbytočnú otravu liekmi ), intoxikácie inými látkami a pod. Dieťa v bezvedomí musí vždy ošetriť - vyšetriť lekár!

Pri poskytovaní prvej pomoci dieťaťu musíme myslieť na:

• ľahkú zraniteľnosť vnútorných orgánov dieťaťa, hrudníka a chrbtice
• malý dychový objem
• iná dychová a pulzová frekvencia ako u dospelého človeka
• vplyv bránice na dýchanie

Prvá pomoc dieťaťu v bezvedomí:

• čo najskôr zabezpečíme príchod RZP - najlepšie tým poveriť druhú osobu - ale spoľahlivú, aby sme mohli sledovať stav dieťaťa, resp. vykonávať prvú pomoc
• zabezpečíme priechodnosť horných dýchacích ciest
• posúdime dýchanie:
  dýcha - dieťa vyšetríme a ošetríme, zabezpečíme protišokové opatrenia a stav dieťaťa sledujeme do príchodu RZP
  nedýcha alebo dýcha nedostatočne - začneme s umelým dýchaním z pľúc do pľúc
• sledujeme dvíhanie hrudníka pri umelom vdychu:
  hrudník sa dvíha - horné dýchacie cesty sú priechodné
  hrudník sa nedvíha - musíme zabezpečiť priechodnosť horných dýchacích ciest
• skontrolujeme pulz dieťaťa:
  pulz je hmatný
  pulz je nehmatný - začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou

P r v á   p o m o c   k r o k   p o   k r o k u :

1. Zabezpečíme priechodnosť horných dýchacích ciest:

Priechodnosť horných dýchacích ciest zabezpečíme skontrolovaním ústnej dutiny (vyčistíme ústnu dutinu, ak sa v nej nachádzajú cudzie predmety, alebo zvratky a pod.) a záklonom hlavy.

Upozornenie : u dojčiat záklon hlavy musí byť mierny, nakoľko je tu nebezpečenstvo poranenia krčnej chrbtici pri veľkom záklone hlavy. Záklon hlavy u dojčiat zabezpečíme podložením napr. zloženej deky primeranej hrúbky (stačí na hrúbku ruky, t.j. približne 3 centimetre - nie viac!), alebo riadového uteráka pod dieťa - pod jeho chrbát - pod lopatky, hlavičku nepodkladáme, resp. pod dieťa (medzi jeho lopatky) dáme svoju ruku. .

Ak dieťa utrpelo úraz a tento úraz mohol spôsobiť poranenie krčnej chrbtici, tak záklon hlavy nerobíme a priechodnosť horných dýchacích ciest zabezpečíme predsunutím sánky.

Predsunutie sánky u dieťaťa:

• rýchlo sa presunieme za hlavu dieťaťa tvárou k nemu
• sme za hlavou dieťaťa a potrebujeme mu sánku posunúť dopredu a hore: použijeme obe svoje ruky a tri prsty - ukazovák, prostredník a prsteník každej ruky dáme za uhol sánky. Palce rúk si dáme ku korienkom úst na líca, s citom budeme ťahať sánku dopredu a hore (dolné predné zuby dáme pred horné predné zuby), palcami rúk odťahujeme pery dieťaťa - takto dosiahneme plné otvorenie úst

Predsunutie svojej sánky - ťažko na cvičisku, ľahko na "bojisku":

• skúste si teraz nahmatať rukou uhol Vašej sánky pod ušnicami, cítite uhol sánky ???
• teraz skúste pohnúť svojou sánkou dopredu, ide to ??? (sánku musíte mať uvoľnenú)
• párkrát si to prosím Vás vyskúšajte, dolné predné zuby musíte mať pred hornými prednými zubami !!!

2. Umelé dýchanie z pľúc do pľúc :

• do pľúc dojčaťa a detí do 2 rokov vdychujeme súčasne jeho ústami a nosom (takto jednu ruku máme voľnú, nakoľko netreba zatvárať nosné otvory)
• vdychujeme pomaly! - prudký vdych by mohol poškodiť pľúca a pomalým vdychom zamedzíme vnikaniu vzduchu do žalúdka (1 vdych vykonáme za 1 až 1,5 sekundy)
• vdýchnutý objem vzduchu do dojčaťa:
  pri dojčati je dostatočný objem umelého vdychu (vzduchu) objem našich úst
  
  U dojčiat a menších detí musíme správne odhadnúť objem umelého vdychu: približne 10 mililitrov vzduchu na 1 kg váhy - presne je to 8 mililitrov vzduchu na 1kg váhy dieťaťa. Pozrite si na injekčnej striekačke, napr. u lekára, aký objem vzduchu predstavuje 8 mililitrov vzduchu!
  
  Preto vdychovaný objem vzduchu do dojčaťa pri umelom dýchaní z pľúc do pľúc sa rovná objemu úst záchrancu!
• dychová frekvencia u dojčiat a detí do 2 rokov je 20 vdychov za 1 minútu
• dychová frekvencia u detí od 2 rokov do 8 rokov je 15 vdychov za 1 minútu
• voľnú ruku si jemne položíme na nadbrušie dieťaťa a citom ruky budeme kontrolovať, či sa nerozťahuje žalúdok vzduchom.
  Vnikajúci vzduch do žalúdka môže roztiahnuť žalúdok do takej miery, že jeho tlak na bránicu bude príliš veľký a pohyb bránice sa zamedzí, čo následne zníži účinnosť umelého dýchania.
  
  Preto pri veľkom roztiahnutí žalúdka dieťa obrátime na bok a miernym tlakom ruky na nadbrušie vytlačíme vzduch zo žalúdka.
  Hrozí tu riziko zvracania - ak by náhodov bolo vyvolané, potom je potrebné ešte v polohe na boku dôkladne a rýchlo vyčistiť ústnu dutinu dieťaťa. Čo najskôr pokračujeme v umelom dýchaní.

3. Hrudník sa nedvíha pri umelom vdychu - horné dýchacie cesty sú upchaté.

Upchatie horných dýchacích ciest u malých detí vzniká najmä vdýchnutím cudzieho predmetu.

Ak sa hrudník nedvíha pri umelom vdychu, je potrebné:

• skontrolovať záklon hlavy a predsunieme sánku, skúsime umelý vdych a sledujeme hrudník
• ak sa hrudník opäť nedvíha, potom zoberieme dieťa (dojča a malé dieťa) do ľavej ruky na svoje predlaktie ( bruško a hrudník dieťaťa leží na našom predlaktí ) tak, že dieťa nám "leží" dole tvárou na otvorenej dlani - hlava dieťaťa je nižšie ako telo - predlaktie si oprieme o svoje stehno - hlavu podopierame prstami ruky tak, aby ústočka dieťaťa boli otvorené - palcom ruky prichytíme dieťa za rameno, zápästím druhej ruky (otvorenou dlaňou ruky) dieťa 5 krát udrieme medzi lopatky - s citom - udierame medzi lopatky ale šikmo k hlavičke dieťaťa ( šikmý úder v smere hlavičky medzi lopatky je účinnejší, ako úder kolmý medzi lopatky dieťaťa ), nepodliehame panike ( čím menšie dieťa, tým slabší úder ).
  
  Toto je vhodné robiť tak, že sedíme, alebo si kľakneme na jedno koleno a dieťa si položíme cez koleno dole tváričkou.
  
  Predlaktie druhej ruky položíme na chrbát dojčaťa, dlaňou mu chytíme hlavičku a prevrátime ho na chrbát (hlava je nižšie ako telo) - vyčistíme mu ústa - dieťa má malé ústa a nedoporučuje sa prstami vyberať hlbšie zapadnutý predmet - mohli by sme ho zatlačiť ešte hlbšie do horných dýchacích ciest), skúsime umelý vdych, ak sa opäť hrudník nedvíha, opakujeme úder medzi lopatky

Poznámka:

u väčších detí uvoľňujeme cudzie teleso z dýchcích ciest ako u dospelých

Poznámka :

nesmieme použiť stlačenie nadbrušia pri malých deťoch, vrátane dojčiat (hrozí vnútrobrušné poranenie) a u žien vo vyššom stupni gravidity !!!

Stlačenie nadbrušia pri malých deťoch robíme iba v krajnej núdzi!!!

4. Kontrola pulzu:

Ak robíme umelé dýchanie z pľúc do pľúc, potom po prvých dvoch umelých vdychoch skontrolujeme pulz.

Pulz kontrolujeme na krčnej, resp. na stehennej tepne. U dojčiat na krku môže byť ťažko hmatateľný pulz, preto môžeme pulz hmatať na ramennej tepne, ktorá sa nachádza na vnútornej strane medzi ramenom a lakťom - končekami ukazováka a prostredníka našej ruky jemne nahmatáme pulz - palcom z vonkajšej strany ramena si pridržíme ruku, čím získame cit v ruke na jemné nahmatanie pulzu.

Ak je pulz nehmatný, je potrebné začať nepriamu masáž srdca:

Upozornenie :

Ak nahmatáme tep, nikdy nerobíme nepriamu masáž srdca, nakoľko v takomto prípade môžeme negatívne ovplyvniť jeho činnosť.

Aj v tom prípade, ak frekvencia srdca je pomalá, resp. tep je slabý.

Kontrola pulzu :

Najvýhodnejšie je kontrolovať pulz na krku ( pulz na zápästí je nespoľahlivý ), skúste končekami svojich prstov nahmatať pulz na svojom krku - na hrtane a priľahlom svale.

Po začatí nepriamej masáže srdca skontrolujeme pulz po 1 minúte, potom pulz kontrolujeme každé tri minúty.

Ak zacítime pulz, prestaneme s masážou okamžite - pulz je potrebné pravidelne kontrolovať.

Nepriama masáž srdca u dojčiat a detí do dvoch rokov :

• určíme si správne miesto pre stláčanie hrudnej kosti: prsné bradavky dojčaťa si spojíme myslenou čiarou a svoje tri prsty: ukazovák, prostredník, prsteník položíme na hrudnú kosť rovnobežne s pomyslenou spojnicou prsných bradaviek dojčaťa tak, aby sa kraj ukazováka dotýkal spojnici bradaviek. Správne miesto pre stláčanie hrudnej kosti predstavuje poloha prostredníka a prsteníka, to znamená, že správne miesto pre stláčanie hrudnej kosti sa nachádza na šírku jedného prsta pod spojnicou prsných bradaviek
• hrudnú kosť dojčaťa a detí do 2 rokov stláčame dvoma prstami: ukazovákom a prsteníkom frekvenciou aspoň 100 - 120 krát za jednu minútu
• u dojčiat a detí do dvoch rokov stláčame hrudnú kosť do hĺbky cca. 1,5 - 2,5 cm

Nepriama masáž srdca u väčších detí - deti od 2 do 8 rokov :

• určíme si správne miesto pre stláčanie hrudnej kosti : toto miesto si určíme tak, ako u dospelých
• u detí od 2 rokov do 8 rokov : hrudnú kosť stláčame zápästím jednej ruky s frekvenciou 100 krát za jednu minútu
• u detí od 2 rokov do 8 rokov stláčame hrudnú kosť do hĺbky cca. 2,5 - 3,5 cm - stláčanie vykonávame s menším tlakom ako pri dospelej osobe !

Nepriama masáž srdca u detí nad 8 rokov:

• vykonávame ako u dospelých

Kardiopulmonálna resuscitácia u dojčiat a malých detí:

• kardiopulmonálna resuscitácia u dojčiat a malých detí robí iba jeden záchranár
• aby sme nestrácali čas, rukou podložíme chrbát dieťaťa, čím zabezpečíme primeraný záklon hlavy
• hrudnú kosť stláčame frekvenciou aspoň 100 krát za jednu minútu a po každom piatom stlačení vykonáme jeden umelý vdych

Kardiopulmonálna resuscitácia u detí nad 8 rokov:

• kardiopulmonálnu resuscitáciu u väčších detí vykonávame ako u dospelých