Deti, riziká a survival

17.05.2010 18:05

Riziká :

  • podchladenie - najčastejšia príčina úmrtí
  • úraz - preto sa neoddporučuje hlavne deťom chodiť do lesa osamotene bez dospelej osoby
  • dehydratácia
  • hlad
  • psychická trauma - nepodceňujte ju !
  • ostatné riziká - cudzia osoba, búrka, otrava, utopenie, lavína cez zimu, zver - aj riziko besnoty a pod.

V prvom rade treba dieťaťu pri vychádzkach hravou formou vysvetliť to, že samé nemôže chodiť ďaleko do lesa, pretože by sa mohlo stratiť. Ak je už dieťa dostatočne veľké, môžete sa zahrať hru - "samostatný návrat domov". Z bezpečnej vzdialenosti budete dieťa pozorovať, ako reaguje tak, aby ste v prípade nutnosti mohli okamžite zakročiť ( na hru je potrebné zvoliť si bezpečný terén, kde nehrozí dieťaťu úraz ). Samozrejme, že dieťa je potrebné vopred pripraviť na takúto "hru". Môžete mu niekoľkokrát na vychádzke povedať, že sa zahráte na hru "samostatný návrat domov" s tým, že dieťa najskôr vo svojej prítomnosti necháte ukazovať spiatočnú cestu. Verte, že dieťa to bude chcieť vyskúšať aj samo. Takto získa sebadôveru, čo je preň veľmi dôležité.

 

Druhý podstatný faktor je ten, aby dieťa zostalo na tom mieste, kde si uvedomilo, že sa stratilo - toto platí pre najmenšie deti. Treba si uvedomiť, že bezhlavé behanie, napr. po lese, nemá zmysel, dieťa sa rýchlo vyčerpá, a čo je najhoršie, veľmi ľahko sa môže zraniť - pri páde aj vážne a zranenie môže ohroziť jeho život.

 

Ešte pár slov k vyčerpaniu : vyčerpané dieťa sa rýchlejšie podchladí - dieťa je dehydrované, unavené, je hladné, od pobehovania môže byť spotené. Tento celkový fyzický stav neprospeje dieťaťu ani po psychickej stránke.

 

Všetky nasledujúce rady sa taktiež dajú hravou formou realizovať a reálne objasniť. Čo dieťa reálne precíti na "svojej koži", na to nikdy nezabudne. Všetko treba ale uskutočniť citlivo tak, aby sme dieťa nestresovali. Dieťa musí mať z toho radosť. Na každej vychádzke môžeme zvýšiť pozornosť na inú vec, dieťa si to takto ľahšie zapamätá.

 

Najdôležitejšie momenty :

 

1. pocit istoty - zachovať pokoj je najdôležitejšie pre dieťa, ktoré sa stratilo.

Je potrebné a dôležité, aby dieťa bolo pripravené na takúto situáciu, musí vedieť, čo má robiť, potom nepodľahne tak ľahko panike.

 

2. zostať na tom mieste, kde si dieťa uvedomilo, že sa stratilo.

Toto platí pre najmenšie deti.

 

Dieťa neobsedí len tak na jednom mieste, preto je dobré, aby čas vyplnilo hrou, dieťa môže spievať, pískať si, hrať sa s lístím, paličkami, kamienkami a pod. To, že dieťa má zostať na jednom mieste neznamená, že nesmie chodiť, dieťa môže chodiť, napr. do kruhu, sem a tam, okolo stromu, ide o to, aby nezašlo príliš ďaleko a predišlo prípadnému úrazu.

 

Ak sú viaceré deti spolu, zostávajú spolu, resp. ak dieťa má so sebou psíka, taktiež je potrebné zostať s ním - dvom sa lepšie čaká na záchranárov, resp. dieťa si psíka môže pritúliť k sebe a zohrievať sa ním. Ak sú deti viaceré a je im zima, nech sa pritúlia k sebe, za predpokladu, že nepokračujú v presune.

 

Dieťa sa nesmie približovať k divo žijúcim zvieratám, resp. k cudzím psom, je to nebezpečné.

 

Ak v lese dieťa počuje praskot vetvičiek, resp. šuchot lístia, nech zašramotí tiež a trošku zakričí ( nie príliš silno, pretože silný krik vysiľuje ). Takto zver bude vedieť, že v lese je návštevník a zvieratko ujde. Je dôležité, aby sa dieťa nebálo v lese zvierat ( dieťa je potrebné oboznámiť s lesnými zvieratkami, dobre pomôže aj atlas zvierat ), hlavne v noci, keď je pomerne ticho a zvuky nočných živočíchov počuť ďaleko a pomerne silno. Ak "šramotí záchranár", tak dieťa rýchlo nájde, pretože ho bude počuť.

 

Dieťa bude mať strach, ale stále musí myslieť na to, že ho hľadajú - rodičia, polícia, hasiči, záchranári, kynológovia, dobrovoľníci, armáda - proste celá dedina alebo mesto je hore nohami kvôli nemu a musí veriť, že ho nájdu !!!

Preto treba deťom povedať viackrát : "Janko" ( "Evka" ), ak by si sa náhodou zatúlal(a) v lese, buď pokojný(á), my ťa nájdeme, to sa neboj. Zavoláme si na pomoc celú dedinu, políciu, hasičov, záchranárov a nájdeme ťa, tomu ver !!!

 

Stmieva sa :

Dieťa nikdy nestrašte strašidlami, kt. chodia v noci. Dieťa sa nesmie báť tmy. Ak má dieťa v poriadku prečkať celú noc samo, vyžaduje si to "odvahu", strašidlá mu v tom nepomôžu, práve naopak.

 

Dieťa si musí ešte za denného svetla nájsť bezpečné miesto na prenocovanie ( minimálne dve hodiny pred úplným zotmením treba začať s hľadaním a prípravou miesta na prenocovanie ), miesto nesmie byť príliš prudké ( strmý svah ), aby sa dieťa neskotúľalo dole. V noci sa ľahko potkne - stačí iba jeden krok napr. keď pôjde na potrebu a katastrofa je hotová - poviete si, že dieťa nebude predsa v noci chodiť, neverte tomu, noc je v takýchto situáciach nekonečná a dieťa určite bude chodiť. Nič nenechávajte na náhodu pri poučovaní detí.

 

Miesto musí byť chránené proti vetru. Dieťaťu treba prakticky ukázať, ako sa dá chrániť proti vetru : za skalou, za väčším stromom, za vyvráteným stromom, za umelo vytvorenou prekážkou - kamenná stienka, kopa haluzí a pod. Miesto nesmie byť otvorené napr. hrebeň pohoria, vrchol kopca, lúka. Za bežných podmienkach v noci je teplejšie v lese, ako na lúke - vyžarovanie tepla v lese je menšie, nakoľko porast čiastočne izoluje zem.

 

Oblečenie :

Naučte dieťa, že oblečenie sa nikdy nezahadzuje, aj keď je počas dňa teplo. Dieťa si to nemusí uvedomiť. Ak ho nenájdu počas dňa ( čo je dosť možné ) a bude musieť prečkať noc vonku, oblečenie bude nutne potrebovať.

Vrchnou časťou hlavy človeku uniká približne 70% vyžarovaného telesného tepla, preto ak je nám zima, je dôležité zakryť hlavu čapicou, resp. iným kusom oblečenia.

 

Ak niektorá časť oblečenia má krikľavú farbu, nech je toto oblečenie ako vrchné - lepšie ho vidno.

Je vhodné, aby deti mali vždy časť oblečenia v signálnej farbe, napr. v oranžovej. Stačí aspoň "oranžová" podšívka bundy.

 

Značenie pochodu :

Keď deti ( dieťa ) zistia, že sa stratili a potrebujú zmeniť svoju polohu, je veľmi vhodné naučiť ich značiť si cestu svojho pochodu - môžu robiť šípky ( značky ) do zeme ( cez zimu značku v snehu môže zafúkať, resp. zapadnúť snehom ), môžu olamovať halúzky stromov a kríkov, robiť záseky, stavať mužíkov z kameňov, robiť šipky z dreva a pod.

Veľmi dobré je naučiť pravidelné pozeranie sa za seba a zapamätanie terénu, resp. oporných bodov - veľký strom, vyvrátený strom, zvláštny kameň a pod. Ak sa budú musieť vracať, veľmi im to pomôže.

Ak to situácia umožní, resp. ak majú čím zanechať o sebe správu, nech to urobia na označenom a dobre viditeľnom mieste. Správu nech vodotesne zabalia - napr. do mikroténového sáčku. Správa obsahuje - čo sa stalo, počet detí, zranenie, smer cesty a rýchlosť postupu - ak poznajú terén a vedia približne odhadnúť rýchlosť presunu, vybavenie, kedy správu zanechali, akú pomoc potrebujú a v akom rozsahu, ako budú značiť cestu ich pochodu a pod.

 

Ak sú deti viaceré :

Ak sú deti viaceré, potom je dobré nonstop hliadkovať a byť pripravení okamžite signalizovať. Treba byť dohodnutí na signál, ktorý bude značiť, že sa k nim blíži vrtuľník, resp. lietadlo, je potrebné, aby všetky deti boli čo najskôr pripravené na signalizáciu. Ak by hliadku v noci bralo spanie, nech sa prechádza, ak by už ani to nepomáhalo, nech sa vymení, hliadka za žiadných okolností nesmie zaspať !!! Mnohí to poznajú z detských táborov.

 

Dážď :

Veľký a košatý strom pomerne dlho neprepustí kvapky dažďa k nám, ak sme schovaní pod ním. Tu treba deti veľmi dôsledne poučiť na riziko úderu blesku počas búrky do osamoteného stromu.

Ak sa jedná o krátku letnú búrku, resp. dážď nebude mať dlhé trvanie a k dispozícii nie je strom, pod ktorý by sa dalo schovať, resp. deti nemajú pršiplášť, hliníkovú fóliu, nepremokavé oblečenie  a majú so sebou nepremokavý batôžtek, resp. igelitový sáčok, potom sa čo najviac vyzlečú a suché veci si schovajú do batôžka, resp. do sáčku a dážď prečkajú len v jednom tričku alebo iba v trenírkach. Pozor pritom na vietor, veľmi ochladzuje! Väčšiu časť vecí budú mať ale suché, čo im môže zachrániť život, ak je chladnejšie, resp. ak sa ochladí, napr. v noci.

 

Poznámka : ak deti majú možnosť urobiť oheň a ohriať sa pri ňom, resp. posušiť veci pri ohni, je to dobré, ak nie je príliš zima. Ak zmokne dieťa do nitky pri teplote nejaký ten stupeň nad nulov, resp. pri nule ( mrznúci dážď ), je to veľmi nebezpečné, život ohrozujúce, ak nemá možnosť sa rýchlo prezliecť do suchého a nepremokavého oblečenia, resp. ohriať sa v nejakom obydlí. Preto, ak dieťa ide ďalej mimo obec, resp. mesto ( mimo civilizáciu ), musí si brávať vždy so sebou potrebnú výbavičku, ktorá záleží od ročného obdobia, počasia a plánovanej akcie.

 

Poznámka : náhradné oblečenie je vhodné naučiť deti nosiť v nepremokavom ruksačiku a vždy v igelitových sáčkoch ( v pevnejších igelitových sáčkoch ), aj keď ruksačik je nepremokavý - práve počas dažďa určite budú musieť vybrať z batôžka práve tú vec, ktorá je na spodnej časti a budú musieť povyberať všetky veci z batôžka von. ( igelitové sáčky môžu veľakrát využiť - napr. na nanosenie suchého lístia alebo suchej trávy na kôpku, zber lesných plodov, improvizovaný lievik, improvizovaná nádoba na vodu a pod. ).

 

Budovy, chaty, autá a pod. :

Ak sa deti stratia a ich situácia je natoľko vážna, že potrebujú sa napr. pred zlým počasím schovať do určitého objektu ( mráz, dážď, resp. deti sú zranené ), nech to urobia bez váhania, ich život stojí zato!

 

Vysvetlite im ako do objektu vniknúť tak, aby spôsobili najmenšiu škodu a sebe nespôsobili zranenie. Nech skontrolujú všetky dvere a okná ( okenice ), možno bude niečo "otvorené", resp. nech skúsia v okolí dvier nájsť schovaný kľúč.

 

Ak nemajú šťastie, potom najbežnejší spôsob je rozbitie okienka - okno nech nikdy nerozbíjajú rukou alebo nohou, nech vždy použijú napr. kameň, ktorý hodia do okna zo vzdialenosti aspoň 3 - 4 metrov ( pre istotu po hodení kameňa nech zavrú oči, aby im úlomok skla náhodou nevnikol do oka ), alebo palicu. Pri údere do skla palicou nech sa otočia hlavou od okna a zatvoria oči. Črepiny z rámu okna nech odstránia palicou ešte pred vojdením do vnútra objektu.

 

Pri vchádzaní do objektu si musia uvedomiť, že na zemi pod oknom aj vo vnútornej strane bude rozbité sklo, preto ich upozornite, aby sa rukami nedotýkali podlahy pri vchádzaní do objektu. Okno je treba znovu utesniť, napr. nejakým papierovým kartónom, dekou, kusom nábytku a pod.

 

Musia sa presvedčiť, či sa v objekte nenachádza telefón, resp. vysielačka - pri vysielačke ( ak ste ich naučili s ňou zachádzať ) nech skúsia všetky kanály - pri požiadaní o pomoc dieťa musí dostatočne dlho počkať na zvolenom kanáli na prípadnú odpoveď.

Takéto vniknutie je potrebné nahlásiť na polícii, resp. rodičom, z objektu nič okrem potrebných vecí na prežitie nech neberú, bolo by to aj u detí hodnotené ako krádež.

 

Suché lístie, čečina, suchá tráva :

Ak musia prečkať noc vonku, nech si nazbierajú suché lístie, suchú trávu, čečinu a izolujú sa tak od zemského povrchu, resp. prikryjú sa lístím, resp. suchou trávou. Ak nájdu v lese krmelec pre zver so senom, nech prespia v ňom zahrabané v sene. Ak je krmelec bez sena, poslúži ako dobrý prístrešok.

Ak majú hliníkovú reflexnú fóliu, taktiež si musia vystielať miesto, na ktorom budú v noci spať suchou trávou alebo suchým lístím. Bude im teplo, mäkšie a nepoškodia si fóliu.

 

Prístrešok :

Ak dieťa musí prečkať noc v teréne, potom si musí v dostatočnom časovom predstihu pred zotmením, minimálne dve hodiny pred zotmením, začať hľadať vhodné miesto a začať so samotnou realizáciou prístrešku.

 

Prečo prístrešok ? Prístrešok ho ochráni pred vetrom, dažďom, resp. slnkom. Ak je prístrešok kompaktný, výborne izoluje od okolia. Toto miesto je potrebné označiť pre záchranárov !!!

Výber správneho miesta je rozhodujúci, musí byť bezpečné a malo by aspoň čiastočne chrániť pred vplyvom počasia. Výber miesta závisí aj od ročného obdobia - cez leto je potrebný blízky zdroj vody, cez zimu ukrytí potrebujú ochranu pred vetrom a dostatok dreva.

 

Treba deti naučiť brať v úvahu, že hladina vodných tokov sa môže náhle zvýšiť ( aj cez 50 centimetrov doslova za pár sekúnd - hlavne horské potoky po prietrži mračien, kedy sa potokom valí prívalová vlna, ktorá je veľmi nebezpečná ), zo skalného brala môže spadnúť kameň - kamene. Cez zimu pozor na lavínové svahy - ani vrchná časť lesa nemusí byť bezpečná pod takýmto svahom - väčšie lavíny preniknú pomerne hlboko do lesného porastu. Preto nech sa vyhýbajú brehom vodných tokov, resp. cez leto vyschnutým korytám riek a potokov, pri mori nech dávajú pozor na príliv. Prístrešok si deti nesmú robiť ani v preliačinách, ktoré počas dažďa môže voda zatopiť - najvýhodnejšie je trošku vyvýšený priestor nad okolie. Prístrešok sa nemôže stavať ani tesne pod skalným bralom, treba brať v úvahu aj to, že kameň po dopade sa môže odraziť, resp. kotúľať sa - závisí to od terénu ( strmosť svahu ) a samotného podložia ( mäkká zem, skalnaté podložie a pod. ).

Preto je potrebné prístrešok stavať v bezpečnej vzdialenosti od skalného brala.

 

To všetko musíte deti naučiť veľmi dobre! Prístrešok sa tiež nestavia pod osamotený strom, ak je riziko búrky, resp. na otvorenom priestranstve, kde by bol prístrešok najvyšším bodom.

  

Hlad :

 NIKDY nech deti nekonzumujú tie lesné plody, pri ktorých nie sú si na 100% isté, že sú jedlé.

 

Voda :

Vodu, keď je treba, musia deti brať čo najbližšie k prameňu, horské bystriny sú ešte pomerne čisté a voda väčšinou nie je závadná ( horskú bystrinu ľahko znečistí uhynuté zviera, ktoré sa rozkladá v bystrine, preto je najvýhodnejšie vodu brať priamo z prameňa, resp. podľa možnosti čo najbližšie k prameňu ). Stojaca voda, resp. pomaly tečúca voda je zväčša zlá a treba ju filtrovať a prevariť. Vodu je potrebné prevárať 5 až 15 minút.

 

Balíček na prežitie pre deti :

Balíček na prežitie pre dieťa závisí od jeho veku a schopností. Dieťa ho vždy nosí so sebou na vychádzky do lesa. Je vhodné, aby aj za prítomnosti rodičov si samé nieslo takúto "survival" výbavu. Vedie to k samostatnosti a správnemu návyku brávať so sebou tento "survival" batôžtek.

 

Obsah balíčka na prežitie pre deti :

  • čokoláda, energetické tyčinky, orechy a pod. : ( vysoko energetická potrava, ktorá nepodlieha pokazeniu ani pri vyšších teplotách počas leta, resp. je konzumná aj v zamrznutom stave bez nutnosti ohrevu )
  • fľaška vody s kvalitným uzáverom - plastová fľaška odolná nárazom - otváranie fľašky musí dieťa bez problémov zvládnuť ( cez zimu nerozbitná termoska - plastová ) - minimálny objem 0.5 litra - objem primeraný veku dieťaťa ( sladký nápoj nezahasí smäd, resp. keď sladený nápoj, tak aspoň vyberte nápoj sladený cukrom, nie umelými sladidlami )
  • náhradné tričko, ponožky a pod. : resp. náhradné oblečenie podľa ročného obdobia ( cez zimu čapica, rukavice a pod. ) Oblečenie je vhodné mať v signalizačnej farbe, napr. v oranžovej.
  • pri starších deťoch : vreckový nôž, zápalky, tuhý lieh ( aspoň tri kúsky ), resp. sviečka ( 2x ), aspoň 2 obväzy ( jeden tlakový ) , leukoplast, vode odolný dostatočne pevný "špagát" o dĺžke aspoň 10 m - padáková šnúra, horolezecké šnúry 3 - 4 mm silné, igelitové sáčky minimálne 3x a gumičky minimálne 6x, mapa a kompas
  • pršiplášť, hliníková izolačná fólia : výhoda týchto vecí je v ich ľahkej hmotnosti a veľkej dôležitosti.
  • píšťalka : píšťalku počuť dva až trikrát ďalej ako hlas ( pískanie nie je príliš namáhavé )
  • malá baterka + náhradná žiarovka, resp. batérie : hlavne v jesennom a zimnom období, keď sú dni krátke

Veci má dieťa uložené v nepremokavom batôžku. Batôžtek sa dá použiť ako ochrana pred dažďom, strieška na úkryt, prikrývka na spanie, izolačná vrstva pod seba, improvizovaná nádoba na vodu a pod.

 

Hliníková fólia výborne tepelne izoluje a pršiplášť, ako vieme všetci, nás chráni aspoň čiastočne pred dažďom, ale výborne sa dá použiť aj ako ochrana pred vetrom.

Deti nesmú nosiť píšťalku na krku na šnúrke, hrozí tu riziko obesenia ( deti nesmú nosiť ani kľúče od bytu na krku, čo je pomerne rozšírený spôsob ). Odporučuje sa mať píšťalku šnúrkou priviazanú o batôžtek tak, aby sa nemohla stratiť a aby dieťa mohlo použiť píšťalku ( po jej vybratí z batôžka ) aj v tom prípade, že má batôžtek na chrbte - šnúrka musí byť preto dostatočne dlhá.

 

Poučte deti, že veci z batôžka treba vyberať na bezpečnom mieste, kde dieťaťu nehrozí pád, resp. pád celého batôžka, alebo nejakej veci. Všeobecne je potrebné viesť deti k tomu, aby samé nešli do ťažkého terénu.

 

Baterka :

Zo vzduchu silnú baterku vidno do vzdialenosti 4 km. Baterku je potrebné mať odolnú voči vode. Odporučuje sa vždy nosiť náhradnú žiarovku. Deti musia vedieť ako dlho im vydržia baterky - takto vedia ako dlho môžu svietiť ( baterky nesmú byť príliš staré, ak mrzne, treba ich mať pod bundou v teple ), ak plánujeme s deťmi dlhší pobyt v horách, môžeme zobrať náhradné baterky.

 

Píšťalka :

Pri signalizácii píšťalkou je výhodné využívať odrazenie zvuku z určitej plochy, napr. z protiľahlého kopca, v doline a pod., čo zosilní zvuk, takto zvuk píšťalky počuť na vzdialenosť cca. 1,5 km. Po zapískaní čakajte na prípadnú odpoveď.

 

Upozornenie :

Ak deti urobili nejaké signalizačné značky v teréne, po ukončení záchrannej akcie je potrebné čo najskôr všetky tieto značky zrušiť, aby nepomýlili záchranárov v budúcnosti.

 

Morseho kód :

Pomocou baterky môžeme signalizovať aj kratšie správy v Morseovom kóde, musia ju poznať ale obe strany. Niekedy je postačujúce podať správu o počte osôb, o zranení a pod., čo znamená pár slov. Preto je dobré nosiť do hôr ako súčasť baterky aj Morseho kód, potom to zvládajú aj deti. Ak zaregistrujete signalizáciu v Morseho kóde, okamžite si zapisujte "bodky, čiarky" - ak nepoznáte kód, potom rýchlo zistíte, čo sa signalizuje, zapísaný kód môžete dať záchranárom. Treba myslieť nato, že baterka sa môže vybiť, vypáliť žiarovka, resp. iné vplyvy - padne hmla, postihnutý upadne do bezvedomia a pod. a dieťa v núdzi už nebude môcť signalizovať. Ďalej je potrebné si zapamätať smer ( azimut ), odkiaľ sa signalizovalo a približne výšku - presnejšie sa určí poloha.