Letecká záchrana

Činnosť vrtuľníka je obmedzená letovými minimami, ktoré ustanovujú letecké predpisy.

Vrtuľník možno vyžiadať za týchto podmienok :

horizontálna dohľadnosť je väčšia ako 800 m,

rýchlosť vetra je menšia ako 8. stupeň Beaufortovej stupnice ( 8. stupeň - búrlivý vietor, 62 - 74 km/hod., odlamuje vetvy, chôdza proti vetru je takmer nemožná ),

nevyskytujú sa silné vzduchové turbulencie,

nepadá mrznúci dážď,

v mieste zásahu nie je búrka,

v noci možno let vyžiadať len v prípade horizontálnej letovej dohľadnosti väčšej ako 5 km, a ak je výška mrakov väčšia ako 450 m.

Tieto údaje slúžia ako podklady pre rozhodovanie, či je možné vyžadovať nasadenie vrtuľníkov na záchrannú akciu. V praxi rozhodnutie o vykonaní letu vrtuľníka vykoná veliteľ vrtuľníka - pilot. Je vhodné s ním možnosť zásahu konzultovať.

Výber pristávacích plôch :

pre pristátie a vzlet voľná plocha 40 m dlhá v smere pristátia a 30 m široká, rovnou plochou pre dosadnutie v rozmeroch 5x5 m

od okrajov plochy pre dosadnutie vo vzdialenosti 10 m od rotora a 10 m od chvostovej vrtule môžu byť prekážky do výšky 1 m

priečny sklon plochy pre dosadnutie je maximálne 5°, pokiaľ je väčší nie je možné vrtuľník vypnúť na voľnobeh

v blízkosti miesta pristátia sa nesmú nachádzať nijaké predmety, ktoré by mohli vzlietnuť vplyvom rotorového prúdenia

v prípade nejasnosti o pristávacej ploche je nutné vysadiť operátora LZS, alebo leteckého záchrancu a pristáť podľa jeho pokynov

pristátie na snehovú plochu je sprevádzané veľkým vírením snehu, ktoré môže znemožniť pristátie, preto je vhodné pred pristátím snehovú plochu upraviť ( strojne uvalcovať, ušliapať a pod. )

vrtuľník nenavádzať do preliačin a úvozov, ale na vyvýšené miesta

Druhy činností v leteckej záchrannej službe :

Primárne lety sa vykonávajú za účelom okamžitej prepravy záchranného tímu, potrebného záchranného a zdravotníckeho materiálu na miesto nešťastia. Po zabezpečení základných životných funkcií zranených a príprave na transport nasleduje preprava pacienta do príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Sekundárne lety sa vykonávajú v prípade nutnej prepravy pacienta zo zdravotníckeho zariadenia do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia.

Pátracie lety sa vykonávajú pri pátraní po nezvestných a zblúdilých osobách, osobách ktoré prežili živelné pohromy, katastrofy a nehody pri ktorých hrozí z dôvodov omeškania strata zdravia alebo smrť. Pátracie lety prechádzajú v primárny let v prípade nutnosti poskytnutia pomoci.

Sanitné lety sa vykonávajú keď treba previezť pacientov zo zdravotníckeho zariadenia do zdravotníckeho zariadenia na základe posúdenia lekára, alebo ako nadštandardná služba.

Repatriačné lety sa vykonávajú za účelom prevozu pacienta zo zahraničia do domáceho zdravotníckeho zariadenia, alebo naopak.

Ostatné nutné lety sa vykonávajú napr. pri prevoze krvi, transplantov, operačných a transplantačných tímov a pod.

Lety za účelom záchrany majetku sa vykonávajú v prípadoch požiarov, katastrof, hromadných nešťastí a pod.

Lety za účelom zdravotného zabezpečenia športových a iných hromadných podujatí.

Letecká evakuácia ohrozených osôb z budov :

Rozsiahle záplavy, požiare výškových budov a hotelov donútia ľudí hľadať útočisko na strechách budov.

Pri požiari výškových budov postup leteckých záchranných prác závisí najmä od zadymenia v mieste zásahu. Ľudia sa na streche zhromaždia v miestach, kde nezasahuje zadymenie. Do týchto miest zlaní záchranár špecialista a organizuje nastupovanie do hromadných prostriedkov evakuácie, prípadne ukotvenie dvojíc evakuovaných do podveseného lana.

Taktiež jeho úlohou je odstrániť voľné predmety ako plechy, kusy starej krytiny, ale aj vyčnievajúce antény, hromozvody a ďalšie prvky. Najväčšie nebezpečenstvo pre prerušenie prác hrozí z rozšírenia zadymenia a tým nemožnosti orientácie vrtuľníka v dymovom mraku.

Pri požiaroch s veľkým zadymením sa ľudia v akútnej potrebe uniknúť horúcim splodinám horenia často uchyľujú na balkóny, parapety, konštrukcie a iné architektonické výčnelky stavby. Takéto prípady sú záchranári nútení riešiť využitím evakuácie ohrozených v podvesí.

Taktika zásahu LZS závisí od stúpavých vzdušných prúdov na slnečnej strane stien budov, od smeru vzdušného prúdenia a od turbulentného prúdenia na záveternej strane, ktoré je nebezpečné.

Taktika LZS pri lesnom požiari :

Treba brať do úvahy, že oheň sa najrýchlejšie šíri povetre a vrtuľník pristáva proti vetru. Treba počítať s možnosťou rýchleho rozšírenia požiaru, hlavne suchých tráv a nízkeho podrastu. Preto osoby, ktoré budú evakuované letecky z ohrozenej oblasti požiarom sa musia nachádzať v dostatočnej vzdialenosti od ohňa a na mieste, ktoré umožňuje bezpečné pristátie a odlet vrtuľníka, za predpokladu, že takéto miesto je k dispozícii v danej lokalite, v ktorej sa nachádzajú ohrozené osoby.

Tepelné prúdenie zohriateho vzduchu v okolí veľkého požiaru vytvára nestabilné vzdušné prúdy. Preto pilot vrtuľníka musí udržiavať dostatočný odstup nielen od stúpavých prúdov horúceho dymu a vzduchu, ale aj pri pristávaní dbať na nasávanie vzduchu ohňom a zohľadniť smer vetra.

Náhle zmeny počasia v horských oblastiach a LZS :

Ako jeden z najnebezpečnejších zvratov počasia sa javí vystúpenie nízkej oblačnosti hore horskou dolinou a uzavretie vrtuľníku v mraku. Inou nepríjemnou situáciou je prudké ochladenie pod bod mrazu. Vzdušná vlhkosť v takomto prípade začína tvoriť námrazu a zabráni vrtuľníku v lete. Tak isto okrajové oblasti tlakových zmien v ovzduší vyvolávajú náhle presuny vzdušných más, ktoré sa prejavujú ako silný nárazový vietor. Medzi nebezpečné zmeny počasia môžeme zaradiť aj prevalenie zadržiavanej zrážkovej činnosti cez hlavné hrebene pohorí a náhle obmedzenie viditeľnosti.

Padanie kameňov :

V nepriaznivom teréne pri špeciálnej činnosti môže dôjsť vplyvom chodu rotora a turbín k padaniu uvoľnených skál, alebo kusov ľadu či snehu. Tieto úlomky môžu nebezpečne poškodiť listy rotora alebo vrtuľník.

Pristávanie v teréne s priečnym sklonom :

Pokiaľ terénne podmienky nedovoľujú pristátie na rovnú plochu, pilot podľa vlastného uváženia má možnosť pristátia aj v šikmom teréne opretím vrtuľníka na časť podvozkovej skupiny. Vystupovanie z vrtuľníka sa vykonáva buď na strane k svahu, alebo na strane od svahu, pri opretí vrtuľníka na pravú alebo ľavú podvozkovú skupinu podľa smeru príletu a technického usporiadania vrtuľníka ( možnosti vystupovania len z jedných dverí, alebo z oboch strán ), alebo opretím vrtuľníka čelne k svahu, potom je možné vystupovanie ako z pravej, tak aj z ľavej strany vrtuľníka, podľa jeho usporiadania.

Pri tejto činnosti je nebezpečnou oblasťou okrem chvostovej vrtuľky aj časť prednej polosféry.

Z toho dôvodu je nutné približovať sa k vrtuľníku zo smeru kde rotor je vyššie nad terénom, ak je potreba obísť vrtuľník, tak smerom dopredu, v tesnej blízkosti vrtuľníka. Výnimočne je možné sa priblížiť aj zo zadnej polosféry, pričom je nutné starostlivo sa vyhnúť oblasti chvostovej vrtule.

Pri vystupovaní, nastupovaní a nakladaní pacienta do vrtuľníka v šikmom teréne musí záchranca počítať so zväčšenou výškou podlahy paluby od terénu. Pri nakladaní pacienta v nosidlách musí záchranca počítať s pomocou náležite poučených osôb. Pohyb osôb si v takomto prípade riadi záchranca na zemi a sám nastúpi do vrtuľníka až po odvedení pomocných osôb do bezpečnej vzdialenosti od vrtuľníka. Vystupovanie, nastúpenie a naloženie pacienta do vrtuľníka je možné len v tom prípade, keď je vzhľadom na výšku podlahy od terénu fyzicky zvládnuteľné. V opačnom prípade je nutné tieto úkony vykonať iným spôsobom ( pomocou palubného žeriavu, resp. podvesu ), alebo premiestnením zraneného a záchrancov na iné vhodné miesto. O všetkej činnosti konanej týmto spôsobom musí byť informovaný veliteľ vrtuľníka. Nastupovanie, vystupovanie a nakladanie, alebo vykladanie materiálu, alebo pacienta sa môže vykonávať iba so súhlasom veliteľa vrtuľníka.