Povodne 2

Slovo na úvod :

Ani Bratislava nie je dostatočne hydrologicky chránená pri tzv. stáročných vodách na Dunaji. Hlavné mesto by mohlo zmiznúť miestami až meter pod hladinou veľtoku ...

 

Ako sa dá ľahko utopiť :

Chlap čistil vtok do betónových rúr pod malým mostom v rozvodnenom potoku, nakoľko znížený prietok zvyšoval vodnú hladinu nad mostom a hrozilo vyliatie potoka z koryta. Náhle podmylo breh a chlap spadol do mútnej vody ... našťastie mu z vody trčali ruky a stihli sa ho chytiť a vytiahnuť von. Potom sa sa z toho smiali, reku preplával by rúrami na druhú stranu a vyplával by ... ale v tom okamihu to nebolo všetko jedno !!!

 

Ponaučenie : nikdy, nikdy nestojte príliš z kraja rozvodneného toku. Ak by ste museli robiť niečo podobné, tak zaistite sa lanom a používajte plávaciu vestu, resp. ďalšie ochranné pomôcky, viď. nižšie.

    

Príčiny vzniku povodní :

Najbežnejší spôsob vzniku povodní je dlhotrvajúci výdatný dážď a prietrže mračien.

 

Prietrž mračien :

najprv vznikne "klasický" búrkový mrak. Tento mrak môže prejsť ponad viacero údoliami, resp. prejde väčšiu vzdialenosť počas ktorej, za vhodných podmienok, stále do seba akumuluje vodné pary, ktoré vznikajú odparovaním vlhkých údolí, resp. plôch. Takto môže mrak naakumulovať enormné množstvo vodnej pary, ktorá skondenzuje na vodu, ktorej množstvo priamo úmerne závisí od naakumulovanej vodnej pary. Vodné zrážky z takéhoto mraku môžu spôsobiť katastrofálne následky, nakoľko sa jedná o niekoľko centimetrové zrážky za 1 hodinu.

Ďalej povodne vznikajú pri prudkom jarnom oteplení, ktoré spôsobí rýchle topenie snehu. Nebezpečné je, keď s oteplením prídu aj výdatné dažde - vodné zrážky s topiacim sa snehom môžu spôsobiť náhlu povodeň. Je potrebné hneď napísať, že teplota takejto vody je 0°C, čo v prípade kontaktu človeka s ňou spôsobí doslova okamžité podchladenie. Pád do takejto vody znamená viac než veľmi veľké riziko. Väčšinou bez okamžitej pomoci záchranárov z brehu, resp. z člna sa postihnutý utopí. Po nejakej minúte strávenej v ľadovej vode nebudete schopní sa chytiť - zachytiť, napr. o záchranné koleso, lano, kameň, konár a pod., preto v takýchto situáciách buďte vždy maximálne opatrní. Aj počas zabezpečovacích prác počas povodni je potrebné byť opatrný, nakoľko pošmyknutie môže spôsobiť pád do vody. Počas zabezpečovacích prác tí ľudia, ktorí sa nachádzajú bezprostredne v blízkosti vodného toku, musia mať plávacie vesty a ochranné prilby. Záchranári musia byť v ohrozenej lokalite pripravení na okamžitý zásah, pretože časový faktor záchrannej akcie je v takejto situácii najpodstatnejší.

Počas zimy pri silných mrazoch veľké množstvo ľadových krýh nazhromažďovaných vo vodnom toku v určitej lokalite môže zamedziť v podstatnej miere prietoku vody, čo spôsobí vyliatie vodného toku z koryta. Uvoľnenie krýh sa robí pomocou výbušnín, napr. letecky.

Pretrhnutie priehrad a hrádzí vodohospodárskych diel. Tieto situácie môžu nastať pri veľkom mechanickom tlaku vody, pri zemetraseniach, pri sabotážach, počas vojny - použitím priehradných torpéd a kvôli nedodržaniu prevádzkových a bezpečnostných opatrení.

 

Rozsah záplav :

Rozsah záplav môže byť rôzny : lokálny, resp. záplavy môžu postihnúť veľké územia.

 

Nebezpečenstvo povodní :

mechanické účinky vody sú ničivé : voda strháva mosty, budovy, stromy a pod.

podmýva brehy, budovy, betónové plochy, stromy a pod.

voda so sebou unáša všetko čo strhla, takto sa jej ničivé účinky zvyšujú - prívaly bahna ( zem sa stáva doslova "tekutinou" ), kameňov a dreva sú veľmi ničivé a nebezpečné - rýchlosť takýchto prívalových vĺn vo vysokohorskom prostredí môže byť aj 50km/hod

voda je schopná unášať tak veľké kamene, že je potrebné napísať obrovské kamene !!!

voda zaplavuje budovy, priemyselné objekty, polia, studne a pod.

horský potok sa v širšej doline môže nečakane vyliať mimo svoje koryto pri vytvorení prírodnej hrádzi na vodnom toku, napr. z vyvrátených stromov a ďalšieho naplaveného dreva. Táto situácia môže ohroziť aj ľudí, ktorí predpokladajú, že sú pomerne ďaleko od vodného toku, preto pamätajte, že najbezpečnejšie je zaujať polohu na bezpečnom vyvýšenom priestore. Taktiež hrozí pretrhnutie tejto prírodnej hrádzi.

Za posledné roky sme sa mohli aj na Slovensku presvedčiť o ničivej sile povodní. Boli poškodené a zničené domy, cestné komunikácie, mosty, boli spôsobené škody v rastlinnej a živočíšnej výrobe a pod. Povodne si vyžiadali aj ľudské obete.

 

Klimatické zmeny na zemi vo forme otepľovania atmosféry spôsobujú to, že odparovanie vody zo zemského povrchu a vodných plôch je intenzívnejšie » viac tepla » viac energie » viac búrok, ktorých intenzita narastá » stúpajúca tendencia vodných zrážok a sily vetra.

Prirodzený kolobeh vody na zemi je nemenný : čo sa odparí na zemi sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobe dažďa, snehu a ľadu. Z tohto pravidla nám logicky vyplýva, že ak sa za jednotku času odparí viac vody, potom za jednotku času sa musí aj viac vody vrátiť na zemský povrch. Ak zoberieme súčasný vývoj počasia, od ktorého záleží kde a koľko vody sa vráti na zem, potom k vzniku veľkých povodní nie je ďaleko. Ľudstvo už neodvratne čakajú obdobia povodní a dlhotrvajúce suchá. Presnejšie povedané čakajú nás ničivé povodne a ničivé suchá. Ak k tomuto vývoju ešte zoberieme v úvahu silné frontálne systémy sprevádzané silným vetrom, krupobitím a pod., potom počasie spôsobí to, že veľké množstvo ľudí bude pomerne často vo vážnom ohrození svojho zdravia a života. Nehovoriac o veľkých materiálnych škodách.

 

Pre ľudí sú najnebezpečnejšie povodne v horských oblastiach - v horských dolinách, kde voda pri povodni dosahuje značných rýchlostí, resp. hladina vodných tokov v takýchto oblastiach sa môže náhle zvýšiť v podstatnej miere.

Pri silnom "prietrži mračien" na horských hrebeňoch môže v doline povodeň vzniknúť náhle, dolinou sa bude valiť vysoká prívalová vlna, ktorá predstavuje najväčšie nebezpečenstvo.

Dva rozhodujúce parametre "ničivosti" sú : výška prívalovej vlny a jej rýchlosť. Výška prívalovej vlny cez jeden meter nie je ničím nezvyčajným. Jej rýchlosť ... , keď budete mať možnosť pozorovať horský potok, tak sledujte jeho rýchlosť a predstavte si, že zrazu je v ňom hladina vyššia o jeden meter a viac ( voda by vám siahala po pás a vyššie ) ..., určite si uvedomíte, že pred prívalovou vlnou sa nebude dať ani uniknúť.

 

Z hodiny fyziky si určite pamätáte vzorček hybnosti p=m*v ( hybnosť telesa sa rovná súčinu jeho hmotnosti a rýchlosti ). Zo vzorčeka vyplýva, že hybnosť vody pri povodni sa zväčšuje výškou vodnej hladiny a jej rýchlosťou. Hmotnosť vody je pomerne veľká, 1kg/dm3, preto voda má značné ničivé účinky už pri relatívne malých rýchlostiach.

Hybnosť vody - hybnosť prívalovej vlny spôsobí to, že vás zrazí z nôh. Niekedy prebrodiť pomerne plytký horský potok ( voda siaha cca do výšky kolien ) tečúci väčšou rýchlosťou môže znamenať pomerne veľkú námahu a aj značné riziko. Toto je horský "potôčik", ale prívalová vlna môže byť väčšia a môže mať aj vyššiu rýchlosť voči rýchlosti vody v horskom potoku. Takáto prívalová vlna vás zrazí okamžite na zem ... a musíte plávať. Pre plavca voda nepredstavuje až také riziko, ale voda berie so sebou doslova všetko : autá, obytné prívesy, stromy, kamene ... proste všetko. Človeku hrozí poranenie v značnej miere. Nesmieme zanedbať teplotu vody, studená voda spôsobí podchladenie človeka v priebehu niekoľko desiatok minút, sily budú rýchlo ubúdať, koncentrácia sa zníži, preto pravdepodobnosť poranenia rýchlo narastá.

 

Poznámka : už 15 centimetrov vysoká vodná hladina tečúcej vody pri väčšej rýchlosti môže človeka strhnúť z nôh.

 

Pre tieto riziká náhlych povodní v rubrike survival nedoporučujeme bivakovať v blízkosti vodných tokov, resp. vo vyschnutých korytách vodných tokov.

Veľkosť zrážok býva značne rozdielny na úpätí hôr a v dolinách. Napr. v doline môže len popŕchať a napr. o desať kilometrov na úpätí hôr môže byť silná prietrž mračien. Človek v doline nemusí ani tou najmenšou myšlienkou pomyslieť na povodeň a ona sa už rúti dolinou ... toto je skryté nebezpečenstvo povodni - jej náhlosť, ktorá človeka zastihne nepripraveného.

    

Prívalová vlna a naše možnosti :

Ak to situácia umožní, treba sa dostať na vyvýšený priestor, napr. na blízky svah, kopček a pod. Väčšinou ale takáto možnosť nie je z časového dôvodu.

 

Ak je v dosahu pevný strom, pokúste sa naň vyliezť. Strom sa ale môže vyvrátiť, čo pre človeka, ktorý je na ňom predstavuje veľké riziko. Preto je potrebné vyliezť na zdravý a pevný strom, ktorý podľa všetkého odolá náporom vody. Keď vyleziete na strom, pozrite sa, ako má rozmiestnené konáre - môžu byť rozmiestnené rovnomerne, ale môžu byť rozmiestnené aj značne nerovnomerne. Na základe rozmiestnenia haluzí si určite približnú polohu ťažiska stromu, ktoré s prúdom vody je rozhodujúce na smer pádu stromu pri jeho vyvrátení. Nesmiete byť na tom mieste stromu, ktoré bude do vody padať ako prvé.

 

Väčšinou je najvýhodnejšie byť na strome na jeho okraji z prava, resp. z ľava k prúdu vody a nie príliš vysoko. Takto pri náhlom páde stromu sa nedostanete pod jeho konáre, ktoré vás môžu usmrtiť, resp. spôsobiť vaše utopenie. Najbezpečnejšie je podľa vášho zváženia rizika vyvrátenia stromu ho opustiť ešte pred jeho samotným vyvrátením. Keď budete opúšťať strom, skontrolujte vodný tok najmä nad stromom, či sa k stromu neblíži nejaký predmet vo vode, ktorý by vás mohol poraniť, resp. či by sa nejakého plávajúceho predmetu nedalo zachytiť. Skontrolujte aj vodný tok pod stromom, môže tam byť, napr. uviaznutá spleť haluzí, v ktorých by ste mohli veľmi ľahko uviaznuť, čo by mohlo spôsobiť vaše utopenie sa. Do vody nikdy neskáčte - ani na nohy, potrebné je zo stromu zliezť.

 

Ak sa nedá vyliezť na strom, obopnite strom rukami a nohami z celej sily tak, aby ste chrbtom smerovali k prívalovej vlne - vlna ( voda ) vás pritlačí ( bude pritláčať ) o strom. Najvýhodnejšie je tak hrubý peň stromu, ktorý vám umožní jeho celé obopnutie rukami tak, aby ste si ruky mohli spojiť; takéto obopnutie je najpevnejšie. Opticky kontrolujte blížiacu sa prívalovú vlnu, budete vedieť, kedy dorazí k vám, a teda kedy je potrebné držať sa z celej sily a skontrolujete, či na čele prívalovej vlny nie je nejaký nebezpečný predmet, ktorý by vás mohol poraniť. Ak sa k vám predsa len blíži nejaký nebezpečný predmet, pokúste sa využiť iný strom, ak je na blízku a túto výmenu bezpečne stihnete pred príchodom vlny k vám, alebo sa okamžite otočte okolo stromu o 180 stupňov ( stojíte "za" stromom - strom vás chráni ), držte sa stále stromu a sledujte smer predmetu. Buď vás minie, alebo narazí presne do vášho stromu, musíte posúdiť, či sa môžete stromu držať, alebo je potrebné sa pustiť kvôli riziku poranenia daným predmetom.

 

Sledovať prúd vody nad vami je potrebné stále, pretože voda každým okamihom môže "priniesť" nejaký nebezpečný predmet k vám, ktorý by vás mohol poraniť, resp. aj zabiť, napr. veľký peň stromu a pod.

 

Ak ste si istí, že pred vodou neuniknete, môžete sa pokúsiť vyzliecť - obuv si nechajte - pevne si zašnurujte obuv ( ak má šnúrky ). Oblečenie zvyšuje vašu plochu tela, na ktorú pôsobí vodný tok, resp. v oblečení sa pláva ťažšie. Inými slovami : ak sa napríklad chytíte o nejaký pevný predmet, ľahšie sa udržíte, ak nebudete oblečení, pretože vaše telo bude klásť vode menší odpor.

Ale pozor : na druhej strane vás oblečenie chráni pred poranením, preto je vhodné nechať na sebe aspoň základné oblečenie.

Inými slovami : píšeme pre a proti. Takto spoznáte plusy a mínusy a v danej situácii sa rozhodnete vy, čo bude najvýhodnejšie pre vašu záchranu.

    

Strhla vás voda :

Najdôležitejšie je udržať svoje telo na vode vo vodorovnej polohe.

Ak vás zoberie prúd vody, potom sa snažte plávať ku kraju vodného toku, kde je rýchlosť prúdu menšia.

 

Sú dve možnosti : voda nie je príliš hlboká, alebo je.

V plytkej vode je najvýhodnejšie položiť sa na chrbát tak, aby nohy smerovali po prúde, ruky máte pozdĺž bokov a korigujete nimi váš smer - prekážkam je potrebné sa vyhnúť - snažte sa dostať ku brehu. Nohy musíte mať hore na hladine ( čo najvyššie ), v inom prípade by ste si mohli nohy poraniť, resp. zachytiť sa.

V hlbokej vode si ľahnite sa brucho tak, aby hlava smerovala po prúde. Plávajte ku brehu. Prekážkam je potrebné vyhnúť sa čo možno najďalej - najmä veľké prekážky je potrebné oboplávať čo možno najďalej. Pozor, aby ste sa niekde nezachytili, resp. do niečoho nezamotali. Ak sa zachytíte, nespanikárite, opatrne sa pokúste uvoľniť.

 

Ďalšie riziko :

 V horských vodných tokoch môže vzniknúť prírodná hrádza, za ktorou sa akumuluje väčšie množstvo vody. Ak tlak vody prekročí pevnosť prírodnej hrádze, hrádza sa prelomí a vznikne nová prívalová vlna. Jej výška záleží od množstva akumulovanej vody a šírky koryta vodného toku. Takéto ďalšie prívalové vlny sú veľmi nebezpečné. Ak to situácia umožňuje je potrebné, aby niekto zo záchranárov išiel po brehu proti prúdu s vysielačkou, takto bude môcť včas upozorniť kolegov na blížiacu sa novú prívalovú vlnu.

    

Improvizovaná záchrana :

Vždy je potrebné reálne posúdiť možnosť zrealizovania neprofesionálnej záchrany. Ak je jej riziko veľké, potom neprofesionálnu záchrannú akciu vykonávajte len v tých najnutnejších situáciách, kedy postihnutá osoba je v bezprostrednom ohrození života. Priblíženie k osobe robte vždy zaistení na lane, ak je k dispozícii plávacia vesta, ochranná prilba ( či cyklistická, alebo hokejistická a pod. ), resp. neoprén - treba tieto ochranné pomôcky vždy použiť! Pre zaistenie záchrancu je najvýhodnejšie použiť horolezeckého sedacieho úväzu - sedačky a lana ( voda vás môže strhnúť hocikedy, pozor na ďalšiu prívalovú vlnu ), takto vás budú môcť z brehu, resp. z iného pevného bodu pritiahnuť k brehu.

 

Zaisťovať vás nemôže jeden človek - je to nedostatočné ak nemá potrebné technické vybavenie ( záťaž je veľká - prúd vody zvyšuje záťaž, resp. mokré lano sa kĺže ), na istenie takéhoto záchrancu musia byť minimálne traja, ale najlepšie je, keď sú aspoň piati. Koniec lana je najvýhodnejšie ukotviť o pevný bod ( najbežnejšie istiace body v teréne sú stromy ) tak, aby sa v prípade nutnosti mohlo ukotvenie rýchlo a bezpečne zrušiť, resp. musíte mať možnosť istiace lano prerezať. Aj záchranca musí mať možnosť sa odpojiť od istiaceho lana rýchlo a bezpečne, resp. musí mať možnosť prerezania istiaceho lana. Predstavte si situáciu, že voda prinesie väčší plávajúci predmet, napr. peň stromu s konármi. Peň, resp. konáre sa zachytia o istiace lano medzi záchrancom a brehom, vzniká tak vážna situácia, ktorú je potrebné riešiť okamžite. Od istiaceho lana je potrebné čo najskôr sa odpojiť. Ak to situácia umožňuje je potrebné, aby niekto zo záchrancov išiel po brehu proti prúdu s vysielačkou, resp. mobilom ( ak je signál ), takto bude môcť včas upozorniť kolegov na blížiace sa predmety. Dá sa urobiť aj reťaz záchrancov popri brehu, ktorí aj bez vysielačky či mobilu môžu aspoň čiastočne upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo, napr. upozorniť aj na blížiacu sa prívalovú vlnu.

 

Najčastejšie sa takáto záchrana realizuje, ak sa ohrozený nachádza v blízkosti brehu. Záchrancu ukotvíme na lano ( bezpodmienečne musí mať vestu a prilbu ), na lano môžeme ukotviť aj pás pre ohrozeného ( treba si uvedomiť, že pri silnejšom prúde sa ohrozená osoba bez zaistenia sama na lane neudrží!!! ). Počas plávania záchrancu k ohrozenej osobe, istiace lano záchrancu ( záchranára ) musí byť voľné ( primerane voľné ), lano napneme až keď záchranca ( záchranár ) zachytí ( pevne a bezpečne ) ohrozenú osobu. Vplyvom prúdu a napnutého lana sa záchranca s ohrozenou osobou dostane ku brehu, odhadneme dĺžku lana a snažíme sa ich očakávať v predpokladanom mieste priblíženia sa k brehu, pomôžeme im dostať sa na breh - záchrancu a ohrozenú osobu odistíme až v dostatočnej vzdialenosti od brehu. Ak je riziko podmytia brehu, potom aj záchrancovia na brehu musia byť zaistení o istiaci bod v teréne, napr. o strom.

 

Pri nočnej záchrannej akcii je potrebné, aby záchranca mal na ochrannej prilbe pevne uchytenú "čelovku", ktorá je vodotesná a nárazu odolnej konštrukcie. Kolegovia budú svietiť záchrancovi z brehu, ale ak sa záchranca bude musieť odpojiť od istiaceho lana a prúd vody ho bude unášať, nutne potrebuje vlastný zdroj svetla, resp. musí byť "viditeľný" z toho dôvodu, aby sa mu mohlo okamžite pomôcť. V noci a za dažďa, resp. pri zníženej viditeľnosti ( hmla, opar ) je obtiažne z brehu nestratiť optický kontakt s osobou ( záchrancom ), ktorú unáša silný prúd vody. Preto je dôležité, aby záchranca mal vlastný zdroj svetla, resp. je dobré, ak má aj náhradný svetelný zdroj, napr. chemické svetlo jasnej farby.

    

Premostenie vodného toku :

Premostenie vodného toku nikdy nerealizujeme v zákrutách vodného toku a v perejách!

Prúd vody môže záchranára strhnúť, preto je potrebné veľmi citlivo zvoliť miesto prechodu vodného toku, vyhýbame sa úzkym častiam koryta, kde prúd vodného toku je silnejší ( na druhom brehu je možné zrealizovať ukotvenie, resp. v primeranej vzdialenosti a prístup k vodnému toku musí vyhovovať konkrétnym požiadavkám - dôležité faktory ). Ďalej je potrebné brať do úvahy, že istiace lano vplyvom prúdu vytvára ťah na lano, a teda aj na záchranára. Preto je najvýhodnejšie istenie realizovať z miesta, ktoré je vyvýšené nad úrovňou vodnej hladiny, t.j. časť lana bude nad vodnou hladinou, a teda ťah lana vytváraný prúdom bude menší.

Záchranár má ( musí mať ) plávaciu vestu, prilbu ( neoprén ) a istíme ho z brehu. Záchranár sa brodením a plávaním pokúsi dosiahnuť druhý breh, istiace lano je potrebné mať dostatočne dlhé, pretože záchranára môže začať unášať prúd a prekonávanie vodného toku bude prebiehať na dlhšom úseku.

Pri silnejšom prúde je výhodnejšie, aby záchranár pri prekonávaní vodného toku nevliekol so sebou aj laná potrebné na premostenie, t.j. vodiace lano a ťahacie laná záchranár pritiahne pomocou istiaceho lana - s vodiacim lanom súčasne priťahujeme aj ťahacie laná! Vodiace lano záchranár ukotví ( ukotvenia sa urobia ) tak, aby ukotvenie v smere evakuácie ohrozených osôb bolo nižšie ( primerane nižšie ) po prúde vodného toku ( ak evakuácia bude prebiehať tak, že záchranár bude sprevádzať evakuované osoby a záchranár sa bude musieť vždy vracať späť, potom premostenie môžeme urobiť s minimálnym osadením po prúde a v smere evakuácie, resp. premostenie urobíme kolmo na vodný tok ).

 

Pri evakuácii používame evakuačný postroj, napr. úväz, pomocou ktorého je evakuovaná osoba pripnutá k vodiacemu lanu. Evakuovanú osobu istíme ťahacími lanami z obidvoch brehov súčasne! Osoby môžeme evakuovať aj s doprovodom záchranára, ak si to situácia vyžaduje. Evakuovať osoby bez zaistenia ( pripnutia ) k vodiacemu lanu nesmieme!

Najbežnejšie premostenie sa robí tak, že vodiace lano je na hladine, ale ... pri výške premostenia nad vodnou hladinou je potrebné brať v úvahu možné riziko plávajúcich predmetov, ako napr. vyvrátené stromy a pod., ktoré môžu znefunkčniť, alebo poškodiť ( zničiť ) premostenie, resp. ohroziť práve evakuovanú osobu a záchranára.

Taktiež je potrebné posúdiť možné riziko prívalovej vlny a pod.

 

Vodiace lano je na hladine :

už aj pri slabšom prúde je riziko ponorenia evakuovanej osoby vplyvom prúdu, a ak vodiace lano nie je ukotvené dostatočne nízko po prúde v smere evakuácie, potom evakuované osoby musíme pomocou ťahacích lán pritiahnuť k brehu.

 

Vodiace lano je nad hladinou :

takto eliminujme spomenuté riziká. Resp. ak evakuácia je improvizovaná a nemáme potrebné vybavenie, t.j. nemáme ani evakuačný postroj, potom môžeme použiť klasický sud zo záhradky za predpokladu, že jeho pevnosť nie je oslabená hrdzou. V jeho vrchnej časti oproti sebe urobíme dva otvory tak, aby sme dostatočne pevným oceľovým drôtom mohli vytvoriť prepojenie ( opásanie ) otvorov s dostatočne veľkým oblúčikom, o ktoré uchytíme sud o vodiace lano. Otvory do suda robíme z vnútornej strany suda smerom von, ostré hrany budú smerovať von zo suda, otvory robíme aspoň 10 cm od horného okraja. Pri vytváraní prepojenia otvorov drôtom nešetríme ani drôtom a ani časom, predimenzujeme to na nosnosť minimálne 1 až 2 ton, drôtom vytvoríme minimálne tri samostatné prepojenia! Musíme skoordinovať prípravu suda na evakuáciu osôb a prípravu vodiaceho lana, pretože vodiace lano musíme prevliecť cez vytvorené uchytenie suda, resp. ak vodiace lano je už ukotvené, tak uchytenie suda o vodiace lano robíme priamo na vodiacom lane.

Ďalej o uchytenie suda pripneme ( priviažeme ) ťahacie laná - ťahacie laná prichytíme o všetky samostatné prepojenia! Pred každým použitím suda na evakuáciu osoby musíme uchytenie a sud 100% skontrolovať!!!

    

Premostenie vodného toku s člnom a zachytenie ohrozenej osoby unášanej prúdom vodného toku :

Premostenie vodného toku s člnom nikdy nerealizujeme v zákrutách vodného toku a v perejách!

Zrealizujeme nám už známe premostenie s tým, že o nosné lano pripneme čln. Čln pripevníme k nosnému lanu na prove a na zadnej časti. Na ukotvenie člna použijeme slučky s karabínami, resp. kladky. Dĺžka slučiek musí byť taká, aby záchranári mohli z člna rúčkovať po nosnom lane.

 Polohu člna meníme pomocou ťahacích lán z brehu, resp. rúčkovaním po nosnom lane. V dostatočnom časovom predstihu je potrebné informovať záchranárov na člne, v ktorej oblasti sa nachádza ohrozená osoba unášaná prúdom - je potrebné si vyskúšať, ako rýchlo sa dá čln premiestniť, nakoľko pri širšom vodnom toku budeme potrebovať na premiestnenie člna dlhší čas, t.j. záchranári na člne musia byť včas informovaní o polohe unášanej osoby v prúde vodného toku. Ohrozenú osobu musíme zachytiť do vodného pásu, resp. do improvizovanej slučky na lane, rukami ohrozenú osobu nemusíme udržať ani pri slabšom prúde. Ďalej je potrebné brať do úvahy teplotu vody a čas strávený vo vode ohrozenou osobou, t.j. osoba unášaná prúdom môže byť už značne podchladená a nebude vládať sa sama zachytiť.

 

Čln je možné ukotviť iba na prove ( improvizovaná záchrana ) :

Jedná sa napr. o malé a nestabilné člny, zväčša nafukovacie, resp. prúd vodného toku je príliš silný.

Ak to situácia umožňuje, tak jeden záchranár môže byť vo vode tesne vedľa člna v jeho druhej polovičke. Najvýhodnejšie je, aby na ťahacích lanách sa vo vzdialenosti polovičky šírky člna + cca 30 cm urobilo očko, do ktorého sa zaistí tento záchranár tak, aby jeho zaistenie smerovalo aj cez nosné lano a ťahacie laná musia byť napnuté ( do toku záchranár "vchádza" s dostatočnou časovou rezervou pred priblížením sa unášanej osoby - je potrebné mať nastavenú správnu dĺžku istiaceho lana ). Tieto dve istiace laná ( alebo iba jedno - podľa situácie ) je potrebné prichystať pri spúšťaní člna na vodu. Čln sa nastaví tak, aby osoba unášaná prúdom smerovala k tomu boku člna, na ktorom sa bude nachádzať záchranár v prúde vodného toku, a aby mal záchranár dostatok času zaujať svoju pozíciu v toku vodného prúdu. Tento záchranár zachytí unášanú osobu za pomoci kolegov z člna ( použijeme vodný pás, slučku, alebo opasok ). Treba si uvedomiť, že pri silnejšom prúde a v prípade značne podchladenej osoby ( takáto osoba sa z posledných síl drží nad vodou - reakcie sú spomalené, osoba nie je schopná napr. dať ruku nad vodnú hladinu, nie je schopná sa zachytiť o vodný pás, resp. slučku a pod., nereaguje na naše povely a pod. ) je jej zachytenie iba z člna pomerne rizikové na úspešnosť.

Preto sa aj doporučuje pri premostení vodného toku s člnom ak sa má zachytiť ohrozená osoba unášaná prúdom vodného toku urobiť dve premostenia s člnmi dostatočne od seba vzdialené po prúde, ale podchladená osoba, resp. horší plavec sa nemusí tak dlho udržať na vodnej hladine a utopí sa. Preto prvý pokus musí byť úspešný!

  

Premostenie vodného toku pomocou člna :

V tomto prípade vlečie vodiace lano a ťahacie laná ( lano ) namiesto záchranára čln. Je potrebné nájsť vhodné miesto na ukotvenie vodiaceho lana na obidvoch brehoch s tým, že vodný tok v danom mieste nesmie byť s prekážkami, ktoré by ohrozovali, resp. obmedzovali vykonávanú činnosť na vodiacom lane, napr. kyvadlovú dopravu vykonávanú člnom a pod. Taktiež sa posudzuje sila prúdu a potrebný prístup k vodnému toku v mieste ukotvenia vodiaceho lana na obidvoch brehov. Musíme odhadnúť vzdialenosť, o ktorú je potrebné s člnom začať prekonávať vodný tok vyššie proti prúdu od miesta ukotvenia vodiaceho lana. Vzdialenosť závisí od sily prúdu a šírky vodného toku. Po dosiahnutí druhého brehu ukotvíme vodiace lano na zvolenom mieste a dáme signál na jeho napnutie pre prvú skupinu záchranárov. Čln pripevníme už spomenutým spôsobom, spôsobmi.

    

Zachytenie ohrozenej osoby unášanej prúdom zo vzduchu vrtuľníkom :

Ak čas doletu je primeraný danej situácii, môžeme na záchranu osoby unášanej prúdom vodného toku použiť leteckú záchranu. Pilota vrtuľníka je potrebné presne a aj priebežne informovať o polohe unášanej osoby - je vhodné skonzultovať s pilotom vrtuľníka predpokladaný prílet k určenému miestu, aby sme mohli presnejšie určiť predpokladanú polohu unášanej osoby. Ďalej je potrebné posúdiť, či vôbec daný priestor po prúde bude vhodný na leteckú záchranu - veľmi dôležité! Pri použití leteckej záchrany sa nesmieme na ňu 100% spoliehať, t.j. musíme sa pokúsiť o iný spôsob záchrany, ak je to možné! Ak je to možné, tak snažíme sa udržať s unášanou osobou optický kontakt, t.j. snažíme sa ísť po brehu vodného toku na úrovni unášanej osoby. Ak by ste boli viacerí, tak buďte pri sebe - rozlezení ľudia popri vodnom toku skomplikujú orientáciu posádke vrtuľníka! Ak ste v priamom spojení s vrtuľníkom, resp. s dispečingom LZS, informujte, že idete presne na úrovni unášanej osoby, vašu polohu, letové podmienky a pod. resp. odpovedajte na otázky pilota.

    

Domy pri horských vodných tokoch :

Pivničné priestory voda môže zaliať doslova okamžite, preto ak hrozí riziko náhlej povodni, nenachádzajte sa v pivničných priestoroch. Pri väčšej prívalovej vlne vnikajúca voda rozláme pozatvárané dvere v pivničných priestoroch, preto sa nespoliehajte na to, že voda nevnikne do danej miestnosti rýchlo kvôli zatvoreným dverám.

 

Elektrický prúd :

voda je dobrým vodičom elektrického prúdu, preto ak hrozí povodeň je dobré včas odpojiť celý dom od elektriky. Pozor dávajte potom aj pri neskoršom odčerpávaní vody podomácky robenými čerpadlami, kde po páde elektrického motora čerpadla do vody hrozí úraz elektrickým prúdom.

 

Plyn, voda :

taktiež je potrebné uzatvoriť včas plyn a prívod vody.

Ak sa v dome objavia trhliny, resp. statika domu je evidentne narušená a hrozí zrútenie sa domu, takýto dom je potrebné okamžite opustiť, viď. o odstavec nižšie.

    

Rozsiahle povodne :

Pri zaplavení veľkého územia záchranári evakuáciu ľudí zo zaplavenej lokality realizujú člnmi a vrtuľníkmi. Najdôležitejšie je dať o sebe vedieť záchranárom. Telefonické spojenie môže byť poškodené, resp. nemáte mobilný telefón, alebo žijete mimo pokrytia signálom, preto v takejto situácii je najvýhodnejší spôsob signalizácie pomocou ohňa v noci a cez deň dymom - pálime plasty, starý olej, gumu - plášte z bicykla, poprípade z auta a pod. Poprípade pod okná z každej strany domu umiestnite veľké plachty, deky a pod., poprípade aj na strechu. Najvýhodnejšia je krikľavá farba. Ak budete počuť motory člnu, resp. vrtuľníka, mávajte veľkou plachtou krikľavej farby z okna orientovaného k prichádzajúcemu zvuku, resp. mávajte zo strechy. Poprípade urobte oheň, resp. dym. Záchranári nemusia používať motorový čln, preto okolie je potrebné sledovať neustále, ak ste viacerí dohodnite si hliadky.

 

Ak sa v dome objavia trhliny, resp. statika domu je evidentne narušená a hrozí zrútenie sa domu, takýto dom je potrebné okamžite opustiť. Buďte pripravení aj na takúto situáciu. Ak máte doma nafukovacie madračky ( čln ), pripravte si ich - nafúkajte ich. Ak nie, potom môžete vybrať z kolies auta duše, za predpokladu že sú k dispozícii kolesá s dušami, a nafúkajte ich. Aj väčšie množstvo prázdnych a dobre uzatvorených plastových fliaš vo vreci pomôže.

 

Pokiaľ nemusíte dom opustiť z dôvodu narušenej statiky, resp. iného vážneho dôvodu, neopúšťajte ho. S improvizovanými "plavidlami" je to vždy riskantné. Čakajte radšej na záchranárov, ktorí vždy systematicky kontrolujú zaplavenú oblasť - a nie iba raz.

 

Pri rozsiahlych a dlhotrvajúcich povodniach je skoro vždy problém s nedostatkom pitnej vody. Preto ak sa ukazuje nebezpečenstvo vzniku povodni je potrebné si zabezpečiť dostatočné množstvo pitnej vody. Preváranie vody je nedostatočné, nakoľko voda môže byť kontaminovaná rôznymi jedmi a chemickými látkami. Nezabudnite ani na trvanlivé potraviny, ktoré nepotrebujú náročnú prípravu.

    

Havária vodných diel :

Vodné diela predstavujú veľké riziko ohrozenia života, zdravia a majetku.

Pri porušení priehrad a hrádzi vodohospodárskych diel dochádza k uvoľneniu obrovského množstva akumulovanej vody. Deštrukčné účinky prielomovej vlny sú obrovské.

 

Ohrozenie Žiliny od vodohospodárskeho diela Liptovská Mara :

Vo vzdialenosti 67 km od hranice okresu Žilina je prevádzkované vodné dielo Liptovská Mara. Objem vodného diela je cca 362 miliónov m3 vody.

 

Čas, kedy nastane kulminácia prielomovej vlny v Žiline : 240 minút.

Výška prielomovej vlny nad terénom v Žiline : 6 až 11 metrov.

Počet ohrozených obyvateľov : 23 000.

 

Evakuácia 23 000 obyvateľov za 240 minút :

 

Časové normy evakuácie hovoria, že obyvateľstvo sa o evakuácii na ohrozenom území vyrozumie ihneď, resp. najneskôr do 3 hodín od vyhlásenia evakuácie.

Poznámka : normy berú v úvahu najhorší možný variant situácie, napr. pri výpadku elektrickej energie je veľmi obtiažne informovať obyvateľstvo včas.

Teda pri najhoršom variante "niektorí" ľudia ( 23 000 ) v Žiline budú mať iba 60 minút na evakuáciu, čo je príliš málo.

 

Ale obyvatelia žijúci v ohrozenej lokalite prielomovou vlnou bližšie k priehrade majú času na evakuáciu ešte menej, resp. evakuovať sa ani nestihnú.

 

Ohrozenie Žiliny od vodohospodárskeho diela Orava :

Vo vzdialenosti 99 km od hranice okresu Žilina je prevádzkované vodné dielo Orava. Objem vodného diela je cca 325 miliónov m3 vody.

 

Čas, kedy nastane kulminácia prielomovej vlny v Žiline : 531 až 552 minút.

Výška prielomovej vlny nad terénom v Žiline : 3 až 6,5 metrov.

Počet ohrozených obyvateľov : 23 000.

 

Evakuácia :

Ak sa jedná o evakuáciu do 5 hodín, jedná sa o samovoľnú evakuáciu bez odborného zabezpečenia. Preto je potrebné v plnej miere a presne informovať obyvateľov každého mesta a obce o nebezpečenstvách a rizikách, ktoré môžu postihnúť danú lokalitu. Evakuovať, resp. samovoľne evakuovať napr. 23 000 obyvateľov mesta Žiliny v priebehu hodiny, resp. troch hodín, napr. v noci, počas snehovej víchrici, pri teplote - 20°C a pod. je bez predchádzajúcom poučení nereálne - obyvatelia musia poznať riziká lokality, v ktorej žijú a spôsoby ich riešenia, ako napríklad poznať trasy presunov pri evakuácii v takejto situácii. Ďalej je potrebné zabezpečiť evakuáciu detí ( rodičia môžu byť v práci - mimo mesta ), evakuáciu starých ľudí, evakuáciu kultúrnych pamiatok, evakuáciu zvierat a pod.

 

Pri samovoľnej evakuácii sa nespoliehajte na evakuáciu svojim vozidlom. Na 99,99% budú križovatky nepriechodné, panika urobí svoje. Zoberte si iba potrebné oblečenie podľa ročného obdobia a aktuálneho počasia tak, aby ste boli schopní zrealizovať samostatne evakuáciu. Ostatné veci neberte - balením strácate čas a batožina spomalí vašu evakuáciu - váš život je najcennejší. Radšej pomôžte deťom a starým ľuďom!

    

Vyhlasovanie evakuácie :

Ohrozenie vodou - šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

Ďalej sa využíva : televízia, rádio, miestny rozhlas, hovorová informácia - napr. rozhlasové vozy a pod.

Preto, ak zaznie signál sirény - nastáva núdzová situácia.