03. STAV BEZVEDOMIA zlyhanie centrálnej nervovej sústavy

• postihnutý nereaguje na zvuk, dotyk - bolestivý podnet, zväčša bezvládne leží
• postihnutý môže mať kŕče, alebo môže byť nepokojný aj v stave hlbokého bezvedomia!!!
• prvú pomoc je potrebné poskytnúť okamžite
• ak sme viacerí, tak je potrebné okamžite zabezpečiť privolanie RZP
• ak predpokladáme poranenie chrbtice, pri poskytovaní prvej pomoci postupujeme ako pri úrazoch chrbtice!
• prezrieme doklady postihnutého, či nenájdeme záznam o chorobe postihnutého: cukrovkár, epileptik, srdciar a pod.

Čo spôsobuje bezvedomie:

• akútne otravy (ak zistíme príčinu otravy, okamžite informujeme lekára RZP. Všetky látky, ktoré môžu byť príčinou otravy zabezpečíme a ukážeme lekárovi RZP ihneď po jeho príchode. Ak postihnutého prevážame my, všetky podorzivé látky berieme so sebou.)
  
  Dôležité upozornenie: ak máme podozrenie na otravu postihnutého (lieky, čistiace prostriedky, žieraviny a pod.), potom je vždy najvýhodnejšie okamžite konzultovať prvú pomoc s lekárom RZP. Zavoláme na RZP a požiadame o telefonický kontakt na službukonajúceho lekára (nie je vhodné dlho obsadzovať linku RZP) z dôvodu konzultácie otravy a postupu prvej pomoci. Zavoláme lekárovi a skonzultujeme postup prvej pomoci. Väčšina ľudí si myslí, že treba vždy vyvolať zvracanie, ale nie je to pravda. Lekárovi zadefinujeme vek postihnutého, pohlavie, váhu (najmä pri deťoch), množstvo a typ látky, ktorá podľa všetkého spôsobila otravu, čas otravy, príznaky otravy + odpovedáme na doplňujúce otázky lekára.
• nedostatok kyslíka v krvi
• ochorenia mozgu (epilepsia)
• poranenie mozgu (úraz hlavy - otras mozgu, pomliaždenie mozgu)
• poruchy celkovej látkovej premeny (cukrovka)
• poruchy krvného zásobenia mozgu
• tepelné vplyvy
• zlyhanie srdcovej činnosti (srdcový záchvat)
• porážka
• šok
• kŕče u detí

Posúdime stav vedomia postihnutého:

• reaguje postihnutý na oslovenie? Alebo nereaguje?
• reaguje postihnutý normálne, alebo je zmätený?
• rozpráva postihnutý zrozumiteľne?
• vie koľkého je? (dátum, rok)
• postihnutému kladieme nasledovné otázky: Kde bývate? Ako sa voláte? Čo sa stalo?
• reaguje postihnutý na bolestivé podnety? Alebo nereaguje?
• otvorí postihnutý oči na príkaz (ak ich má zatvorené), alebo na bolestivý podnet?
• pohybuje sa postihnutý na naše vyzvanie? Alebo nereaguje?

1.Zabezpečíme priechodnosť dýchacích ciest:

Poznámka:

Postihnutému nevyťahujeme jazyk!

PREČO? Nezabezpečíme tým priechodnosť dýchacích ciest a mohli by sme vyvolať zvracanie postihnutého.

• postihnutého umiestnime do polohy v ľahu na chrbte: jemne a opatrne - hlavu treba pridržať, nakoľko môže byť poškodená krčná chrbtica
• skontrolujeme ústnu dutinu: (ak predpokladáme, že postihnutý má poranenie chrbtice, na zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest postihnutého uložíme do stabilizovanej polohy na boku, ktorá sa realizuje pri poranení chrbtice) otočíme ramená a hlavu nabok - pomôžeme si kolenom - kľakneme si k postihnutému z boku pri hlave tak, že jedno koleno oprieme o rameno postihnutého a rukami otočíme hlavu a ramená nabok, tlakom palca našej ruky na bradu (dolné zuby) a ukazováka na spodnú časť nosa (horné zuby) otvoríme ústa postihnutého, vyčistíme ústnu dutinu napr. vreckovkou, poprípade prstami (zvratky, krv, cudzí predmet, zubná protéza a pod.). Dávame veľký pozor, aby sme nejaký cudzí predmet nezasunuli hlbšie do hrtana.

POZNÁMKA:

Ak postihnutý začne vracať pri ďalšom ošetrovaní, je potrebné dať jeho hlavu nabok, zabezpečiť otvorené ústa postihnutého, ústnu dutinu je potrebné opätovne vyčistiť.

• hlavu vrátime naspäť (poloha v ľahu) a prevedieme záklon hlavy, ktorým zabezpečíme priechodnosť horných dýchacích ciest oddialením koreňa jazyka od zadnej steny hltana: jednu ruku dlaňou hore vsunieme pod šiju (pod krk), druhú ruku položíme na čelo postihnutého - ruku pod šijou začneme jemne dvíhať smerom hore a rukou na čele budeme jemne pritláčať hlavu dozadu.
  
  Ale čo keď sa spontánne neotvoria dostatočne ústa postihnutého: potom presunieme ruku z pod šije - palcom tejto ruky budeme tlačiť na dolné zuby - na bradu (druhou rukou na čele tlačíme hlavu dole a dozadu), takto sa pokúsime dostatočne otvoriť ústa postihnutého

ALE ČO AK ZÁKLON HLAVY NEZABEZPEČILO DOSTATOČNÉ UVOĽNENIE DÝCHACÍCH CIEST, potom:

• rýchlo sa presunieme za hlavu postihnutého tvárou k nemu
• skúste si teraz nahmatať rukou uhol Vašej sánky pod ušnicami, cítite uhol sánky?
  Teraz skúste pohnúť svojou sánkou dopredu, ide to? (sánku musíte mať uvoľnenú)
  Párkrát si to prosím Vás vyskúšajte, dolné predné zuby musíte mať pred hornými prednými zubami! A čo s tým?

Takže sme za hlavou postihnutého a potrebujeme mu sánku posunúť dopredu a hore, súčasne zakláňať hlavu a palcami rúk odťahovať pery postihnutého - otvárame ústa. Takže poďme na to: použijeme obe svoje ruky a tri prsty - ukazovák, prostredník a prstenník každej ruky dáme za uhol sánky, je to pohoda, máme to vyskúšané. Palce rúk si dáme ku korienkom úst na líca, primerane silno (postupne zvyšujeme silu ťahu) ale nie trhnutím budeme ťahať sánku dopredu a hore (dolné predné zuby dáme pred horné predné zuby), zakláňame hlavu - pomáhame si tlakom dlaní na hlavu, palcami rúk odťahujeme pery postihnutého - takto dosiahneme plné otvorenie úst.

ZHRNUTIE:

• poloha v ľahu na chrbte
• vyčistenie ústnej dutiny
• záklon hlavy, otvorenie úst, predsunutie sánky sa nazýva trojitý manéver: zabezpečí uvoľnenie dýchacích ciest i bez veľkého záklonu hlavy - veľmi vhodný spôsob uvoľnenia dýchacích ciest pri podozrení poranenia krčnej chrbtice.

Ako postupujeme ďalej?

2. Diagnostika - posúdenie dýchania:

• sledujeme hrudník, či sa zdvíha a klesá
• svoje ucho priložíme tesne k ústam a nosu postihnutého a počúvame, či postihnutý dýcha
• vnímame, či zacítime výdych vzduchu

Ak nezacítime a nepočujeme výdych vzduchu, hrudník sa nehýbe, potom sa jedná o zastavenie dýchania - dýchacie cesty môžu byť upchaté - väčšinou nejakým predmetom, ktorý je hlbšie v horných dýchacích cestách - môže sa jednať o:

• úplnú nepriechodnosť dýchacích ciest (cudzí predmet v plnom rozsahu upchal horné dýchacie cesty): ak postihnutý napína svaly na prednej strane krku a na hrudníku pri pokusoch o vdych, za predpokladu, že postihnutý má ešte zachované spontánne dýchanie
• čiastočná nepriechodnosť dýchacích ciest: pri spontánnom alebo pri umelom dýchaní počujeme zvuky, ako napr.: chrapčanie, piskot, bublanie a pod. V tomto prípade je potrebné ešte raz vyčistiť ústnu dutinu a vysunúť sánku

Spontánne dýchanie ale nemusí byť dostatočné pre zásobenie postihnutého potrebným množstvom vzduchom - kyslíkom, preto treba posúdiť, či spontánne dýchanie je dostatočné, preto je potrebné sledovať cyanózu (modrasté sfarbenie tváre - najmä pery, nos, líce), dychovú frekvenciu a zdvih hrudníku:

Poznámka:

Cyanóza môže pretrvávať aj po uvoľnení dýchacích ciest!

POZOR:

Pri posudzovaní cyanózy treba brať v úvahu, či pacient nestratil veľa krvi, pretože pri veľkej strate krvi je postihnutý bledý (veľké vonkajšie krvácanie: príznaky - postihnutý má farbu pokožky tváre bledú, pery má bledé, viď. prvá pomoc pri prudkom vonkajšom krvácaní) a mohli by sme si myslieť, že spontánne dýchanie je dostatočné, nakoľko prejavy cyanózy nemusia byť príliš zreteľné! Treba brať v úvahu, či postihnutý môže mať vnútorné krvácanie, nakoľko k strate krvi nedochádza iba pri vonkajšom krvácaní.

• dychová frekvencia: ak je príliš rýchla: 40 a viac dychov za minútu alebo príliš pomalá: 8 a menej dychov za minútu, potom spontánne dýchanie je nedostatočné
• zdvih hrudníka: ak sa hrudník dostatočne nezdvíha, potom postihnutý dýcha plytko, alebo jedna polovica hrudníka pri vdychu klesá, potom sa jedná o paradoxné dýchanie: oba stavy predstavujú nedostatočné spontánne dýchanie

Takže z diagnostikovali sme dýchanie a teraz vieme, že postihnutý buď:

• nedýcha: spontánne dýchanie nie je zachované
• spontánne dýcha: posúdili sme dostatočnosť dýchania: dostatočné/nedostatočné dýchanie
• napína svaly na krku a hrudníku: má snahu dýchať (spontánne dýchanie je ešte zachované) - jedná sa o úplnú nepriechodnosť dýchacích ciest
• pri dýchaní počujeme rôzne zvuky

Dôležité upozornenie:

Čiastočná nepriechodnosť dýchacích ciest a nedostatočné spontánne dýchanie taktiež ohrozuje život, ako zastavenie dýchania!

Po diagnostike vieme ako pokračovať:

• postihnutý nedýcha: musíme okamžite začať s umelým dýchaním - pri prvom vdychu môžeme zistiť, že dýchacie cesty sú nepriechodné...to preberieme pri umelom dýchaní
• postihnutý spontánne dýcha: dostatočne - ošetríme postihnutého / nedostatočne - musíme okamžite začať s umelým dýchaním, viď. nižšie
• postihnutý napína svaly na krku a hrudníku: musíme uvoľniť dýchacie cesty uvoľnením cudzieho predmetu z horných dýchacích ciest
• pri dýchaní počujeme rôzne zvuky: v tomto prípade je potrebné ešte raz vyčistiť ústnu dutinu a vysunúť sánku

Neustále kontrolujeme krvný obeh postihnutého. Ak zistíme, že srdce postihnutého nebije, okamžite začneme s nepriamou masážou srdca.

Postihnutý spontánne dýcha, ale nedostatočne:

Pri umelom dýchaní z pľúc do pľúc v takýchto prípadoch sa prispôsobujeme dychovému rytmu postihnutého:

• frekvencia dýchania postihnutého je veľká (40 a viac), postihnutý dýcha plytko: podľa frekvencie dýchania postihnutého budeme podporovať umelým vdychom buď každý druhý, alebo každý tretí spontánny dych postihnutého
• frekvencia dýchania postihnutého je malá (8 a menej): umelým vdychom budeme podporovať každý spontánny dych postihnutého (podporný vdych). Pauzu, počas ktorej postihnutý nedýcha využijeme na umelý vdych (na umelé vdychy) tak, aby celková dychová frekvencia postihnutého bola cca. 12 dychov za jednu minútu

3.

Zistíme, či postihnutý nie je poranený: napr. krvácanie, zlomeniny a pod. Prípadné poranenia ošetríme podľa priorít.

4.

Postihnutého uložíme do stabilizovanej polohy na boku, pod postihnutého dáme tepelnú izoláciu (deka, kabát, uteráky a pod. - vedľa postihnutého rozprestrieme spomenuté prostriedky tepelnej izolácie, potom na tieto veci uložíme postihnutého do stabilizovanej polohy na boku » » takto potom nemusíme dosť obťiažne vkladať prostriedky tepelnej izolácie pod postihnutého), postihnutého primerane prikryjeme.

5.

Postihnutého v bezvedomí nenechávame samého. Neustále kontrolujeme jeho zdravotný stav: stav vedomia, frekvenciu dýchania, frekvenciu pulzu, prípadné poranenia postihnutého, ako napr. premokanie tlakového obväzu a pod.

6.

Prevoz postihnutého do nemocnice. Buď RZP, alebo bežný prevoz - podľa posúdenia zdravotného stavu.

Poznámka:

Presná príčina bezvedomia postihnutého sa väčšinou zisťuje ťažko, resp. príčina sa ani nedá zistiť, preto v takýchto prípadoch sa snažíme o najrýchlejší prevoz postihnutého do nemocnice.