Orientácia - Určovanie svetových strán

1. Úvod
Počas operácie je orientácia v teréne potrebnú zručností. Síce existuje mnoho moderných prístrojov, ktoré presne meria zemepisnú polohu (napr. GPS), ale každý prístroj sa môže pokaziť a prípadne môže nastať aj situácia, že sa ocitnete nečakane bez technických vymožeností. Schopnosť zorientovať sa v neznámom prostredí potom patrí medzi základné predpoklady úspešného splnenia misie.

2. Kompas a buzola

Jedným z najužitočnejších pomocníkov pre určovanie (nielen) svetových strán je kompas, resp. buzola. Kľúčovým prvkom je malý magnet, ktorý sa prispôsobuje magnetickému poli Zeme, ktorá je akýmsi veľkým dipólovým magnetom. Dva magnety na seba navzájom pôsobia silami, pričom zhodné póly sa odpudzujú a rozdielne priťahujú. Severný pól magnetu v kompasu, zvyčajne červenou sfarbená "šípka", teda ukazuje na južný magnetický pól Zeme, ktorý sa nachádza približne v oblasti severného geografického pólu. (tj. južný magnetický pól sa nachádza na zemepisnom severe a naopak.)
Pri používaní Strelkového kompasu (a akýchkoľvek iných prístrojov založených na magnetizmu) je potrebné dávať pozor, aby nebol kompas ovplyvnený ďalšími magnetickými poľami. Najčastejšie sa môže jednať napríklad o náramkové hodinky. Všeobecne povedané, magnetické polia vznikajú všade, kde "tečú" elektrické prúdy (elektrické vedenia, počítače, "klasické" magnety, ...). Ak takéto vedľajšie vplyvy neeliminuje, môže tým dôjsť k odklon strelky kompasu kľudne aj o 180 °. Samozrejmosťou je, že kompas pri určovaní svetových strán držíme vodorovne.
Aj keď zrovna buzolu nepoužívate, je vhodné ju uchovávať mimo dosahu silnejších magnetov. Tie by totiž mohli spôsobiť trvalé zmagnetizovanie strelky, čím by došlo k jej nevratnému poškodeniu. (Už by neukazovala na sever, čo by u kompasu "trochu" vadilo.)

3. Orientácia pomocou času a Slnka
Pomerne jednoducho a presne sa dajú určiť svetové strany pomocou ručičkových hodiniek. Slnko ako je známe postupuje od východu na západ, pričom na poludnie je približne na juhu. Pre presnejšie určenie juhu použijeme ručičkové hodinky: namierite hodinovú ručičku na Slnko, uhol medzi týmto smerom a číslom 12 rozpolíme a os uhla nám potom ukazuje juh. Ak nemáte k dispozícii ručičkové hodinky, ale digitálne, musíte holt zapojiť predstavivosť ...
Táto metóda platí pre severnej pologuli, na južnej by nám os uhla neukazovala juh, ale sever. Čas na hodinkách musí vždy zodpovedať miestnemu času. Niekomu to pripadá ako samozrejmosť, ale v období letného času nemáme na hodinkách "skutočný" čas, ale o hodinu posunutý. Je preto potrebné na to brať ohľad a vykonať korekciu. Ak hovoríme v tomto článku o čase, vždy máme na mysli skutočný miestny čas.

4. Orientácia podľa mesiaca
Ak je mesiac v splne, platí pre neho rovnaký princíp ako pre slnko (viď. vyššie). V ostatných prípadoch môžete použiť buď nepríliš presnú metódu (viď. obrázok) alebo uvedená tabuľka.

Obr.1: Určovanie svetových strán podľa mesiaca.

Údaje v tabuľke sú iba orientačné. (JZ – juhozápad, SV – severozápad, atd.)

5. Orientácia podľa hviezd

                                            
Najjednoduchší prácu máme v prípade, kedy je na oblohe vidieť Polárka - tá sa prakticky stále nachádza takmer presne na severe.
Ak sú vidieť len niektoré hviezdy a to nám bráni zorientovať sa podľa súhvezdí, zostrojíme si improvizovaný zameriavač. Zameriame na ľubovoľnú hviezdu (vyberieme si tú, ktorá je dobre vidieť) a niekoľko minút čakáme. Hviezda sa zo zameriavače vychýli určitým spôsobom, svetovú stranu určíme podľa smeru, kam sa hviezda pohli (toto platí pre severnú pologuľu):
    1) Hviezda sa pohybuje doprava šikmo hore - pozeráme sa na východ.
    2) Hviezda sa pohybuje doprava a ďalej po oblúku mierne nahor - pozeráme sa na sever.
    3) Hviezda sa pohybuje doprava a ďalej po oblúku mierne nadol - pozeráme sa na juh.
    4) Hviezda sa pohybuje doprava šikmo dole - pozeráme sa na západ.

                                                        
                                                                  Obr.3: Určovanie svetových strán podľa pohybu hviezdy.

  Keď sa hviezda posunuje týmto smerom, dívame sa 1. na východ, 2. na sever, 3. na juh, 4. na západ. Táto schéma platí pre severní pologuli.

V prípade, že sa nepozerám presne na jednu zo svetových strán, výsledných posun hviezdy vzniká zložením uvedených pohybov. Pre lepšie vyhodnotenie pohybu hviezd doporučujem zostaviť potrebné dva zameriavače, s ktorých pomocou potom ľahšie odhadnete svetové strany. Podotýkam, že najjasnejšieho výsledku dosiahnete v prípade, že sa zameriavačom trafíte priamo na východ alebo priamo na západ, kde sú smery pohybov hviezd najzrejmejší.

6. Orientácia podľa prírodných znakov
Veľmi zhruba sa dá orientovať aj podľa niektorých prírodných javov, ale jedná sa skutočne o krízovú metódu.
1) Samostatne stojace stromy mávajú hustejší konáre z južnej strany, tenšie stromy môžu mať tendenciu sa nakláňať k juhu.

    Letokruhy na pne sú smerom k juhu širšie.

2) Miernejší svah mravenisku býva orientovaný k juhu.
3) Úle sú väčšinou otočené vchodom k juhu.

4) Machy a lišajníky dávajú prednosť vlhčím a chladnejšom stranám stromov a kameňov, zvyčajne ich nájdeme na severnej, príp. severozápadnej strane.
5) Na jar zostáva sneh dlhšie na severných svahoch.