Základy stopovania

Pre väčšinu moderných armád bojujúcich proti povstalcom by nepredstavovalo problém poraziť povstalecké jednotky v otvorenom boji. No práve tomuto sa povstalci vyhýbajú. Sami si vyberajú kedy, kde a za akých podmienok budú bojovať. Potom sa stiahnu do bezpečia. A práve problém nájsť povstalcov je práve ten problém, ktorý nedáva veliteľom na dnešnom bojisku spávať. Ak sa povstalci ukryjú v odľahlých oblastiach vo svojich bezpečných útočiskách, dobrý stopár vyznajúci sa vo svojom remesle je mužom, na ktorom záleží výsledok vojenských operácií.

Každému vojakovi sa môže stať, že sa dostane do extrémnej situácie, keď zdanlivo všetky výhody sú na strane nepriateľa. Môže ísť napríklad o bežných vojakov ktorý z nejakého dôvodu ostali odrezaný za nepriateľskými jednotkami a museli si vystačiť sami (známi je prípad jednotky Bravo Two Zero z vojny v zálive). Ďalším typickým príkladom sú zostrelení piloti.

Stopárovi sú tieto situácie vlastné. Často dlhodobo pôsobí obklopení nepriateľom, resp. len malou skupinkou kolegov v prípade že ide o výzvednú jednotku. No i tak je prípad stopárov v niečom iný. Títo vojaci sa nielenže na tieto situácie špecializujú. Odlišujú sa aj v tom, že zatiaľ čo zostrelení pilot či vojak ktorý sa odlúčil od jednotky musí prežiť a dostať sa domov, stopár musí ešte plniť svoju úlohu ako zdroj informácií.

Aby stopár mohol čo najlepšie plniť svoju úlohu, musí vedieť kam ide. Terén musí mať podľa možností dobre naštudovaný, ideálne by bolo, keby do daného priestoru nešiel po prvý raz. No poznanie terénu nespočíva len v poznaní mapy. Stopár musí poznať tamojšiu faunu a flóru. Ak je stopár špecializovaný na istú oblasť, môže napríklad presne vedieť ako sa tam správajú zvieratá. Ak chodia zvieratá zakaždým k tomu istému zdroju vody, a zrazu sa tam neobjavia, je možné, že ich niekto vyplašil. Takýto stopári môžu taktiež až prekvapivo dobre poznať správanie zvierat, a odhadnúť príčiny ich odchýlok. Divočina má taktiež aj svoj zvuk. Na svete je len pramálo miest kde panuje dokonalé ticho. Ak sa s ním stopár stretne, môže ísť o povestné “ticho pred búrkou“.

Taktiež si treba dávať pozor na pachy. Veru tak. U človek možno rozoznať už len zvyšky čuchu oproti väčšine ostatných zvierat, no stále je použiteľný. Pachy sú v mestách, v lesoch aj na safari. A dobre trénovaný nos si všimne odchýlky. Vietnamci v boji s Američanmi mnohokrát toto ignorovali. Ku všetkému jedávali istú ostrú omáčku (ich špecialitu), ktorú ale v džungli bolo cítiť. A tak americký vojaci mohli neraz Vietnamcov doslova vyčuchať. V latinskej Amerike boli v uplynulých desaťročiach vycvičené mnohé jednotky na bol v džungli. Aj napriek svojmu talentu, ignorovali rady skúsenejších, a nechceli ani len počuť o tom, že by sa mali zrieknuť kolinskej a podobných serepetín. Určite by mnohí žili, keby si dali povedať...

A tak sa dostávame k tomu, že stopár by mal mať vycibrené svoje zmysli na pokraj možností. Dobrý zrak, sluch či čuch sú veľa razy polovicou úspechu. No taktiež si človek musí odriecť mnohé veci na ktoré je zvyknutý. Ani stopár si nemôže dovoliť žiadne mydlo, dezodorant či zubnú pastu (no aby som sa vyhol žalobe zo strany zubárov jedným dychom dodávam, že zubné nite sa nezakazujú!!!). No a v neposlednej rade musí byť stopár v dobrom psychickom stave. Napríklad ak si niekto len s námahou zoženie potravu a rozloží oheň, môže sa to podpísať aj na jeho duševnom stave, čo ovplyvní aj jeho schopnosti plniť si povinnosti.

Stopy

Pri stopovaní stopár musí využívať všetkých šesť zmyslov (nie, to nie je žiadny preklep!). musí si všímať doslova všetko čo je okolo neho a čo sa deje. No v zásade by sme mohli tieto stopy rozdeliť do niekoľkých skupín.

Stopy na zemi: hovoríme najmä o stopách nôh. Ale to nie je všetko. Taktiež môžeme nájsť miesta, kde nepriateľ spal alebo oddychoval. Skúsený stopár môže odhadnúť ako dlho sa nepriateľ na tom mieste zdržal a mnoho iných vecí. To platí aj o stopách nôh. Napr. či stopa v mozambickom piesku patrí domorodcovi alebo vojakovi zo západu. Ako? Mnohí domorodci v týchto končinách chodia bosí. Samozrejme, to by mohli aj vojaci. No človek, ktorý prežil celý život bosí, ma prsty na nohách trocha viacej od seba, čo sa prejaví aj v stope. To je len jeden z mnohých príkladov toho, ako sa dá vystopovať aj nemožné...

Stopy nad zemou: tu taktiež nehovoríme o ničom neznámom. Ide napríklad o polámané vetvičky podľa ktorých možno zistiť, ktorým smerom nepriateľ išiel. Totiž ak chcete nepriateľa prenasledovať nestačí ísť po správnej ceste, ale treba ísť aj správnym smerom... To možno zistiť vďaka tomu, že tieto vetvičky sa spravidla lámu v smere ktorým nepriateľ išiel. Oplatí sa všímať si taktiež zoškrabaný lišajník zo stromov, pavučiny či mnohé iné ukazovatele, ktoré vám pri najmenšom prezradia, že ste na správnej stope.

Odpadky: okrem toho, že nepriateľ nimi zaťažuje naše životné prostredie, prezradzuje nám o sebe ďalšie informácie. A vy mu v záujme našej milovanej planéty môžete spočítať všetky jeho hriechy. Samozrejme že nečakajte, že objavíte mapu s odkazom “spať budem tu a tu vtedy a vtedy“. Ale môžete nájsť napríklad krvavé obväzy alebo obaly od vecí z lekárničky, vďaka čomu si môžete urobiť obraz o zdravotnom stave svojho nepriateľa. Ďalšou z mnohých školáckych chýb sú obaly od stravy. Ak by vás nepriateľ chcel zmiesť tých, že po sebe “zametá“ stopy, a nechá vás v tom, že sledujete jedného človeka, ak nájdete zvyšky po večery pre celú čatu, nepriateľova snaha vyšla nazmar. Čo k tomu dodať, neporiadny ľudia na svoje hriechy doplatia...

Vo všeobecnosti ešte treba dodať, že stopár sa môže naučiť určiť z prekvapujúcou presnosťou vek stopy. Taktiež treba brať v úvahu vplyvy okolia, napr. počasia a pod. No stopár si musí dávať pozor ešte na jednu vec. Jeho nepriateľ môže stopy zneužívať. Kaluž krvi môže byť znamením umierajúceho muža, no taktiež pozvánkou na večeru (no rátajte s tým, že hlavným chodom budú olovené halušky na váš účet).

Teraz by som chcel odcitovať pravidlá skvelého stopára Davida Scott-Donelana:

Identifikujte správnu stopu, ktorú treba sledovať

Označte stopu, kde miesto začína

Nerozšliapte stopu

Nestraťte poslednú známu stopu

Ak sledujete vzdušné stopy alebo iné znaky, hľadajte aj ďalšie potvrdzujúce znaky

Stopár by si mal v ktoromkoľvek okamihu uvedomovať, kde sa práve nachádza

Zostaňte vo vizuálnom kontakte s ostatnými členmi stopárskeho týmu

Snažte sa odhadnúť, čo sa stopovaní povstalci chystajú urobiť

Čo k tomu dodať, ide o pravidlá skúseného muža, a neraz osvedčené v praxi. Disciplína pri dodržiavaní týchto pravidiel je dobrým pomocníkom pre každého stopára.

Stratená stopa

Opäť si dovolím pripomenúť najprv psychologický faktor. Základ úspechu je aj teraz chladná hlava, anjel strážny stopárov.

No po technickej stránke môžeme hovoriť o dvoch základných postupoch v tejto situácii.

Stopár sa vráti k poslednej známej stope. Tam hľadá známky smeru kade nepriateľ skutočne šiel. Ak nenájdete žiadny uspokojivý náznak, ešte stále sa môžete spoľahnúť na šiesty zmysel (a to myslím úplne vážne)

Stopár a vráti naspäť, a začne krúžiť a pátrať po náznakoch prítomnosti, resp. smeru postupu nepriateľa. Tento postup je vhodnejší pre jednotky než jednotlivcov.

Vo všeobecnosti sa môže vyplatiť ísť druhým smerom, a nájsť počiatočný bod ich pochodu. Môže to prezradiť dokonca aj zámer nepriateľa, alebo aspoň trasy kade mohol ísť. Konkrétny príklad: nepriateľ má základne smerom na východ. Potrebujeme ho odrezať skôr, ako sa dostane do bezpečia. má na výber tri cesty. Sledovali sme ho, ako išiel tri kilometre k jednému z nich. Nie je to sto percentná záruka, ale je dosť možné, že nepriateľa sa vydá práve touto cestou.

Základné postupy

Opäť využijem myšlienky Davida Scott-Donelana ktorý hovorí, čo treba robiť ak ste už na stope nepriateľovi.

Určiť správnu stopu

Určiť počet nepriateľov

Povšimnite si obuv a iné charakteristiky

Určiť smer pohybu

Určiť vek stôp

Získať popis povstalcov, ich charakteristík, a i., napr. výzbroj výcvik atď.

V rámci možností zistiť či v minulosti využívali proti stopárske techniky, resp. ich taktiku.

Jednotky

Výhody a nevýhody stopárskych jednotiek sú zjavné. Viac očí viac vidí, viac uší viac počuje. Ľahšie sa dá nájsť stratená stopa. Nakoľko sa členovia jednotky môžu striedať, dá sa predchádzať únave. Viacej mužov má navyše väčšiu bojovú silu.

Na druhej strane zas treba vynaložiť viacej úsilia na prevenciu pred odhalením. Treba riešiť aj logistické problémy. Takéto jednotky môžu byť vysielané na dlhé hliadky (kľudne celé týždne), a teda aj keby si táto jednotka zabezpečovala potravu sama, je dosť vysoká pravdepodobnosť, že by muselo dochádzať ku kontaktu s ostatnými jednotkami.

Ako vzor si môžeme zobrať štvorčlennú jednotku. Je to štandardná skupina využívaná v mnohých krajinách. Navyše princípy fungovania tejto jednotky sa dajú ľahko uplatniť aj pri jednotkách s iným počtom členov.

Členovia jednotky:

Stopár: okolo neho sa točí celý tento článok. Jeho úlohou je vlastné sledovanie stopy

Koordinátor : ako hovorí už len názov, jeho úlohou je komunikácia. Nesie vysielačku aby jednotka mala spojenie so svetom, a zároveň udržiava kontakt (podľa možností aj vizuálny) medzi jednotlivými členmi jednotky. Vo väčšine prípadov zároveň sleduje poslednú známu stopu

Krídla: spravidla dve, pravé a ľavé. Pohybujú sa zväčša po stranách voči stopárovi a mierne vpredu. Ich hlavnou úlohou je zabezpečovať prevenciu. Hľadajú nástrahy a pasce aby sa zvyšok jednotky mohol venovať stopovaniu

Formácie

Poznáme množstvo formácií v ktorých môže stopárska jednotka pracovať. Vo všeobecnosti platí, že vojaci sú nútení dorozumievať sa signálmi (napr. rukami). Nemusí to byť kvôli vzdialenostiam, skôr kvôli zásadnej potrebe k tichu. Tomu sa musia prispôsobiť aj ostatná jednotky, ktoré by prípadne nasledovali stopárov (ale okrem ticha treba nezabúdať na to, že držať s nimi krok tiež nie je nič ľahkého). A zatiaľ čo osamotený stopár pri strete s nepriateľom by mal čo najskôr “zmiznúť“, tieto jednotky sa musia pripraviť na všetky varianty, či už uvidia povstalcov najprv oni, alebo povstalci ich, alebo sa uvidia naraz (aj keď spravidla vytratiť sa je to najlepšie, keďže povstalci sú spravidla v prevahe, o riziku straty cennej jednotky nehovoriac).

Formácia v tvare “Y“

Ide o štandardnú formáciu používanú pri stopovaní. Tak ako väčšina ostatných, aj táto formácia je jednoduchá, ale rozhodne účinná. Stopár sleduje samotnú stopu. Koordinátor postupuje za ním (aby zároveň mohol sledovať poslednú známu stopu). Krídla sa pohybujú naľavo a napravo od stopára a trocha napred. Aj keď ide o dobré bojové pozície, treba brať ohľad na to, že postupujú de facto na čele, aj keď smer stopy urči až stopár. V nešťastných prípadoch môže dôjsť k tomu, že krídla znehodnotia stopy.

Formácia v rade

Na čele je stopár sledujúci stopu. Za ním ide koordinátor. Krídla uzatvárajú zástup. Opäť je tu riziko, že krídla poškodia stopy (ale treba brať ohľad na to, že ich prácou je v prvom rade sledovať nebezpečenstvo, a navyše dobre vycvičeným vojakom sa to nestáva, väčšinou). Zatiaľ čo formácia “Y“ je vhodná do otvoreného priestoru, táto formácia sa často využíva v priestoroch, kde nie je dosť priestoru na manévrovanie. Nevýhodou je, že v prípade útoku spredu alebo zozadu má jednotka k okamžitej paľbe pripraveného len jedného muža (aj to len v prípade, že ho nestrelia do chrbta).

Rojnica

Rojnica je vhodná formácia do otvoreného prostredia kde je dobrý prehľad, no zároveň môže byť ťažké zaregistrovať stopu. Stopár ako vždy sleduje stopu, koordinátor je vedľa neho (podľa možností na druhej strane stopy) a po stranách postupujú krídla. Mohla by sa zdať, že tentoraz je jednotka zraniteľná pre zmenu zo strán, a do istej miery to je aj pravda, ale nakoľko rojnica sa využíva prevažne v prehľadom teréne, riziko je menšia ako pri postupe v rade (ale opatrnosti nikdy nie je dosť).

Aj keď sa pri stopovaní osvedčili pešie jednotky, neraz je možné, a aj veľmi nápomocné, ak majú podporné prostriedky.

Letectvo

Výhody sú zjavné. Ide o nesmiernu rýchlosť ktorou možno postupovať. Ďalšou výhodou je výhľad, ktorý dovoľuje sledovať terén s obrovskou rozlohou. Ak majú lietadlá či vrtuľníky aj zbrane, ich nepriatelia majú vážny problém.

Nevýhodou je nutnosť prehľadného priestoru. Napr. len ťažko nájdete šľapaje v výšky sto metrov v rýchlosti niekoľko stoviek kilometrov za hodinu v rozbahnenej džungli pod šesťdesiatimi metrami zelene... Navyše lietadlá potrebujú pilota, palivo, a podľa možností čo najlepší servis.

Vozidlá

Opäť poskytujú výhodu rýchlosti, rozhľadu a pohodlnosti. V Namíbii policajti využívali vozidlá v rovnom teréne ktorého bolo dostatok. Vo vozidle bol šofér, strelec a tucet stopárov. Keď našli stopu, vysadili stopárov ktorí pokračovali v pátraní. Keď našli povstalcov, do útoku sa pridala aj palebná sila vozidla čo zväčša postačovalo.

No ako pri lietadlách je nutné mať zásoby paliva a podľa možností aj mechanika. V púšti treba rátať s možnosťou zapadnutia.

Kone

Aj kone sú ešte použiteľné pri prenasledovaní povstalcov. Stopári na koňoch sa využívali napr. aj v bývalej Rodézii. Stopár ale aj chcú preskúmať stopu musia spravidla z koní zosadať. No treba brať ohľad na to, že výcvik nepotrebujú len stopári, ale aj kone. Kone nemajú streľbu moc v láske, a ľahko ich vyplaší. Aj samotné kone sú dosť hlučné, čo sťažuje tichí priblíženie sa k povstalcom. No treba dodať, že aj keď kôň z jazdcom je veľký cieľ, v Rodézii ich stopári maskovali tak dobre, že ich padlo len niekoľko. Ďalší problém je s vodou, ktorej vypijú kone, najmä v horúcich oblastiach dosť. Nemajú radi muchy a vôbec hmyz ako taký. Nezabúdajte že ide o živé tvory, teda vyžadujú veterinárnu starostlivosť. Ak ich chcete prepravovať, potrebujete špeciálnu výstroj. No a nezabudnite na dobrého kováča.

Psy

Samozrejme psy na rozdiel od predchádzajúcich uvedených prostriedkov nie sú určené na to, aby sa na nich jazdilo, a už vôbec nie lietalo. Sú ale prvotriednymi pomocníkmi pri stopovaní. Sú vítanými pomocníkmi pri hľadaní prvej stopy. Treba brať ohľad na to, že psy pracujú skôr čuchom než zrakom (pes dokáže vo vani plnej vody rozoznať rozpustenú lyžičku soli). To z nich robí omnoho lepších nočných stopárov než sú ľudia. Navyše ich schopnosti sú ešte lepšie keď prenasledujú utekajúcich nepriateľov, nakoľko zanechávajú intenzívnejšiu pachovú stopu. Dokážu tiež pomôcť pri prevencii pred pascami.

Samozrejme nemožno zabúdať aj ne isté nevýhody. Prvý problém spočíva v tom, že dnes sú k dispozícii rôzne účinné metódy na zakrývanie pachovej stopy. Taktiež psy sú vhodné najmä na krátke stopovanie, nakoľko po čase sa unavia. Preto sa nečudujte, ak aj pri záchranných prácach v nejakej zrúcanine uvidíte psovoda so psom oddychovať. Nie je to z lenivosti, pes je proste unavený. Taktiež netreba zabúdať na nutné zásoby vody a krmiva. Tak ako aj kone aj psy by mali mať k dispozícii veterinára. A v neposlednej rade, oplatí sa nezabúdať na nutnosť kvalitného výcviku ako psa, tak aj jeho pána.

Obrana proti stopovaniu

Sú dva základné dôvody, kvôli ktorým je dobré poznať ako sa dá proti stopovaniu brániť. Stopár vďaka tomu môže predpokladať kroky svojich nepriateľov. Okrem toho sa treba vyhnúť tomu aby sa z lovca stala korisť. Existuje neskutočné množstvo praktík využívaných proti stopovanie. Tu sú niektoré z nich.

Rýchly pohyb: môže napomôcť najmä na krátke vzdialenosti (pomôcť môžu napr. hranice), resp. v krízových situáciách. Avšak treba brať v úvahu, či je stopár schopný pohybovať sa rýchlejšie ako unikajúca jednotka. Nemá zmysel utekať o zlomkrky cez púšť keď vás pohodlne sledujú zo vzduchu. Keďže ide najmä o únik na krátke vzdialenosti, veľkým nepriateľom prenasledovaných sú psy. Ten kto sa ponáhľa navyše robieva často chyby vďaka ktorým zanecháva ďalšie stopy. No v správnej situácii rýchlosť môže stačiť.

Maskovanie stôp: maskovanie nie je také ľahké, ako by s mohlo zdať, a ak je maskovanie odfláknuté, či ak sa naň človek moc spolieha, môže doniesť viac škody ako úžitku. Svetoznáme je zametanie stôp vetvičkami. Ak sa to nerobí so životne dôležitým citom, jedine tým stratíte čas, a stopár si vás aj tak nájde. Pomôcť môže pohyb po tvrdom alebo kamenistom povrchu na ktorom nezostávajú stopy, ale treba brať ohľad na to, že ak stopy po sebe neuvidíte vy, neznamená to že ich nenájde ani skúsený stopár. Navyše okrem šľapají sa ľahko stane, že sa sledovaný prezradí inými znakmi, čím potvrdí stopárovo podozrenie. Známe je aj chodenie v korytách riek. Okrem toho že je to trocha nebezpečné, unavujúce a pomalé, vytrvalému stopárovi postačí ak jednoducho bude sledovať oba brehy a hľadať miesto kde ste z rieky vyšli (no ak stopárovi neprezradíte, že ste vošli do rieky, a jemu to nedôjde, máte prinajmenšom z polovice vyhrané). Naozaj efektívne môže byť striedanie obuvi. no dajte si záležať na to, aby sa vaše stopy pomiešali so stopami iných ľudí (pomôcť môže aj si ľudia vymenia topánky). No chybou je, ak jeden jediný pár stôp sa zrazu zmení za iný. V tom prípade si prenasledovaný zbytočne nosil ďalší pár topánok. Užitočné môže byť chodenie po padnutých stromoch, či preskakovanie z kameňa na kameň. No ľahko sa môže stať, že prenasledovaný zanechá napr. šmuhy od blata z topánok a pod. Chodenie po chodníkoch tiež môže byť nápomocné, ale stopár môže ísť pozdĺž chodníka a sledovať kedy z neho niekto zíde (ak má prenasledovaný rozoznateľnú podrážku po celý čas, chodníkmi si nepomôže). Chodenie po vlastných stopách späť je tiež starý trik, a dobrého stopára nezastaví. Buď rozozná hĺbku zaborenia stopy, alebo (a to skôr) rozozná rozdiel pri došľapnutí. Jednou z účinných metód je prudká zmena smeru, čo iste prekvapí aj skúseného stopára.

Menší počet osôb: technika príťažlivá najmä pre povstalecké skupiny vracajúce sa domov. Spočíva v tom, že zo skupiny sa postupne odlučujú jednotlivci, príp. malé skupinky. Tak treba učiniť podľa možností v teréne, kde je stopy ťažké rozoznať (napr. tvrdý skalnatý terén). Táto techniky je jednoduchá, no mnoho razy účinná.

Aktívna ochrana: najagresívnejšia forma ochrany. Spočíva v útokoch na stopárov. Unikajúci oddiel môže nechať za sebou na vhodnom mieste skupinu ktorá prepadne oddiel stopárov. No zďaleka nie je nevyhnutné zanechávať za sebou skupiny vojakov a riskovať ich životy. Úplne stačí zanechať pasce. Často sa využívajú míny, resp. rôzne improvizované výbušné zariadenia. No bolo by chybou domnievať sa, že určite odradíte stopárov, či dokonca zlikvidujete, najmä ak ide o oddiel v ktorom sú členovia špeciálne vyčlenené na obranu pred pascami. N rozhodne ide o dobrý spôsob, ako prenasledovateľov pri najmenšom zdržať.

Vybavenie

Pochopiteľne, kvôli nutnosti udržiavať isté tempo by bolo pre stopára najlepšie, kedy chodil na misie naľahko. No tu nastáva konflikt záujmov, nakoľko stopár sa môže dostať do rôznych krízových situácií, a potrebuje mať so sebou patričný vybavenie. Typickým príkladom je stret s nepriateľom. Ak by to nevyžadoval charakter misie, bolo by zbytočné nosiť so sebou míny kvôli ich hmotnosti (iné je to už s dymovnicami, ktoré my mohli pomôcť pri úniku). Nutnosťou je puška, a podľa možností aj záložná pištoľ. To všetko samozrejme s patričnými zásobami munície. Tak ako každý vojak, aj stopár by mal mať bojový nôž. K základnému vybaveniu patrí aj lekárnička, voda, jedlo, kompas, ďalekohľad a i. Pri dlhších misiách je vhodný spací vak. V prípade celej jednotky koordinátor nesie aj vysielačku.

V dnešnej dobe sú populárne rôzne technické hračky. Jednou s najpoužívanejších je GPS. Vedia nielen určiť presnú polohu, ale dá sa v nich plánovať trasa, prípadne zaznamenávať nové poznatky, ako napr. pasce a pod. no treba brať ohľad na možnú poruchu, nutnosť niesť batérie, a následky ktoré by ste museli niesť ak by sa tohto prístroja zmocnil vás nepriateľ. Nakoľko v noci je práca stopára ťažšia, je vhodné mať so sebou prístroj na nočné videnie zvlášť keď hrozí že sa stretneme s povstalcami. Nie až tak známym výdobytkom sú zariadenia na zosilnenie zvukov, vďaka ktorým počas tichej noci možno počuť kroky až na kilometer(!!!). Treba ale mať na pamäti, že všetky tieto veci bude musieť niekto niesť, a tak treba starostlivo rozmýšľať nad každým kúskom výbavy ktorý máte k dispozícii.

Výcvik

Kvalitný výcvik je jedným zo základných predpokladov k osožnej práci stopárov. Táto investícia sa v boji proti povstalcom rozhodne vypláca. Výcvik mnohých jednotiek stopárov vychádzal jednoducho zo skúsenosti ich kolegov alebo predchodcov, ktorí sa učili metódou pokusu a omylu. Užitočný sú domorodí stopári, ak je preverená ich dôveryhodnosť. Majú výhodu domáceho prostredia, vedia byť nenápadný a poznajú terén, čo im umožňuje pracovať nepozorovane. Aspoň všeobecné znalosti ohľadom stopovania musí mať aj každý člen jednotky pracujúcej so stopármi aby bola jednotka schopná pracovať efektívne a vyvarovala sa zbytočným chybám.