Zrútenie sa budovy ( budov )

Zrútenie sa budovy ( budov ) môže spôsobiť viacero príčin: zemetrasenie, výbuch unikajúceho plynu v budove, explózia výbušniny, zosuv pôdy, povodne, hurikány, tornáda, letecké nešťastie, poškodená statika a pod.

Pri explózii a "klasickom" zrútení budovy smer pôsobiacej sily je iný, preto aj štruktúra ( usporiadanie ) trosiek ( suťoviska ) je iné.

"Klasické" zrútenie budovy: výška trosiek je väčšinou vyššia v tom prípade, keď sa budova zrúti "sama".

Explózia vo vnútri budovy: trosky sú ( môžu byť ) v širšom okolí zrútenej budovy. Výška a "hustota" trosiek je menšia , ako v prípade "klasického" zrútenia budovy.

Hurikány, tornáda: budovu môžu "rozhodiť" na značne veľkú vzdialenosť, preto aj pri vyhľadávaní zranených osôb, resp. obetí je potrebné prehľadať väčší priestor.

Záchranné práce v prípade zrútenia sa budovy ( budov ) si väčšinou vyžadujú veľký počet záchranárov, záchranárov špecialistov a veľké množstvo špeciálneho vybavenia a ťažkej techniky - hydraulika, vzduchové vankúše, žeriavy, bagre, buldozéry, nákladné vozidlá, autogén, píly na betón a pod.

Ak zistíme, že v zrútenej budove sa nachádzajú zasypané osoby, čo najskôr zabezpečíme potrebnú techniku a technické prostriedky, nakoľko špeciálnu techniku budeme potrebovať na ich záchranu.

Záchranné práce nepredstavujú iba klasické "rescue", ale potrební sú aj špecialisti na stavby, konštrukcie a materiály.

 

Prvé kroky záchranných prác pri zrútení sa budovy ( budov ) :

Čo najskôr ( okamžite ) je potrebné zabezpečiť odstavenie vody, plynu, elektrickej energie, odpojenie telefónnych káblov v postihnutej oblasti zrútenia sa budovy ( budov ).

Informujeme sa, či je spracovaný krízový plán pre vzniknutú situáciu, ak je, využijeme ho!

 

Zdokumentujeme :

• čas a všetky činitele ( faktory ) zrútenia sa budovy
• počet osôb, ktorý sa podľa všetkého nachádzal v zrútenej budove v čase jej zrútenia sa. Informujeme sa, či existuje zoznam osôb, ktoré pracujú, resp. bývajú v zrútenej budove ( budovách ).
• typ stavby, dátum jej postavenia, stavbyvedúci, zabezpečíme plán stavby
• zoznam známych nebezpečenstiev a okamžite spracúvame postupy na elimináciu rizík
• zistíme počet ľudí, ktorým sa podarilo opustiť budovu tesne pred jej zrútením, za predpokladu, že situácia to umožňovala. Týchto ľudí je potrebné nájsť a informovať sa u nich o situácii v budove: predpokladaný počet osôb v budove, ich poloha v budove a pod.
• zistíme počet ľudí, ktorým sa podarilo opustiť budovu po jej zrútení. Zistíme, ako a kadiaľ sa tieto osoby dostali von z budovy. Taktiež je potrebné týchto ľudí nájsť a informovať sa u nich o situácii v budove: predpokladaný počet osôb v budove, ich poloha v budove, možnosti vniknutia do ruín a pod.
• zranené osoby sa ošetrujú na mieste nešťastia a odvážajú sa na odborné lekárske ošetrenie do nemocnice ( okolitých nemocníc )
• zoznam zdrojov, ktoré môžeme využiť ( použiť ) pri záchranných prácach. Dôležité je presne poznať časovú dostupnosť jednotlivých zdrojov.
• zoznam záchranárov, ktorí sa už zapojili do záchranných prác
• zoznam záchranárov, ktorí budú zapojení do záchranných prác: názov zložky, menný zoznam, kvalifikácia, čas nasadenia od - do
• zoznam záchranárov, ktorí môžu byť požiadaní o výpomoc. Dôležité je presne poznať ich časovú dostupnosť - čas kontaktovania prispôsobíme ich dostupnosti a času ich potrebného nasadenia do záchranných prác.
• ďalšie doplňujúce informácie...

Trosky tesne po zrútení budovy sú veľmi nestabilné ( musia "sadnúť" ), preto hrozí ich samovoľný posuv ( zosuv ), resp. na ich posuv ( zosuv ) postačuje veľmi malý silový impulz, niekedy doslova iba niekoľko gramov! Nebezpečné sú aj otrasy pôdy: ďalšie otrasy pôdy počas zemetrasenia, pohyb ťažkej techniky, zhadzovanie trosiek zvrchu dole ( trosky sa nikdy nezhadzujú! ). Pozor na "domino" efekt!

 

Záchranári musia určiť postup záchranných prác ( po prvotnej obhliadke suťoviska a po prvotnom zdokumentovaní udalosti ), nakoľko každý takýto prípad je jedinečný a bezpečnosť záchranárov sa nemôže podceňovať. Prvým krokom môže byť napr. podopieranie trosiek...

 

Po základných úkonoch ( viď. hore ) sa do suťoviska vyšle malý vyhľadávací tím záchranárov - umiestnia sa na vrchol suťoviska a záchranári systematicky prehľadávajú celú plochu suťoviska. Páskou označujú oblasti, ktoré boli preskúmané.

Zabezpečíme kynologickú záchrannú službu ( Dog Rescue System Slovakia ).

 

Poznámka : Polovica zachránených zasypaných ľudí sa nájde tesne pod povrchom suťoviska.

Vyhľadávací záchranársky tím musí mať minimálne štyroch členov, resp. každý záchranársky tím pracujúci v ruinách musí byť minimálne štvorčlenný!!!

Prehľadávanie trosiek je veľmi náročné a nebezpečné, najmä ak ruiny sú "čerstvé", resp. ak hrozia ďalšie otrasy zeme v prípade zemetrasenia. Pre značné riziko vyhľadávací tím ( záchranársky tím ) pozostáva minimálne zo štyroch záchranárov. Ak sa niektorý člen tímu zraní, jeden záchranár zostáva s poraneným kolegom a ostatní dvaja idú zabezpečiť pomoc, resp. pomoc sa zavolá vysielačkou, poprípade mobilným telefónom ( výnimočne aj krikom, píšťalkou ). Dôležité je si zapamätať, že človek sám nesmie nikdy prechádzať sutinami, resp. sám v nich pracovať. Štvorčlenný tím je aj z toho dôvodu, keby prišlo napr. k zavaleniu, traja záchranári ( za predpokladu, že ostatní záchranári sú v poriadku ) môžu okamžite začať so záchranou kolegu. Väčší tím je silnejší, čo je veľmi dôležité pri takýchto typoch záchranných prác.

 

Dozvedeli ste sa, že človek nesmie ísť do sutín sám. Je potrebné si uvedomiť, že ak sa na záchranných prácach bude podielať niekoľko desiatok až stoviek záchranárov a dobrovoľníkov, tak zmätok bude taký, že si nikto nemusí všimnúť, že sa niekto nevrátil zo suťoviska. Preto je potrebné chodiť do suťoviska minimálne v dvojčlennom tíme, aj keď optimum je aspoň štvorčlenný tím.

Poznámka : Každý záchranársky tím pred vstupom do suťoviska sa musí zaregistrovať!

 

Bolo povedané, že je potrebné zhromaždiť čo najviac informácií o udalosti, ako napr. aj počet zasypaných osôb a ich predpokladané umiestnenie v budove - maximálna snaha záchranárov bude dostať sa do oblastí, kde je najväčšia pravdepodobnosť nájdenia človeka.

 

Pohyb po suťovisku :

Príliš veľká rýchlosť postupu po suťovisku môže spôsobiť našu smrť, ale aj smrť ďalším osobám, resp. vážne poranenia. Každý pohyb, každý krok musí byť robený na istotu, je vhodné pridržiavať sa rukami, t.j. získame väčšiu stabilitu. Každý krok je potrebné premyslieť, opticky prezrieť blízke, ale aj vzdialenejšie okolie, stup zaťažujeme postupne.

 

Odstraňovanie trosiek :

Pravidelne, napr. raz za hodinu všetky aktivity na suťovisku sa zastavia na niekoľko minút a počúva sa volanie o pomoc, resp. sa počúvajú iné zvuky, ako napr. búchanie, pískanie a pod., ktoré predstavujú živé osoby.

Trosky odstraňujeme nepretržite ( zabezpečíme umelé osvetlenie ). Trosky odstraňujeme opatrne a vertikálne. Neustále preskúmavame voľné miesta v suťovisku.

Vertikálne odstraňovanie trosiek sa viac doporučuje, ako horizontálne odstraňovanie. Ale aj vertikálne odstraňovanie trosiek môže spôsobiť ďalšie zrútenie ( posuv, zosuv ) trosiek, čo môže spôsobiť zničenie voľných priestorov ( čiastočnú zmenu priestorov ), v ktorých sú zasypané obete a môže spôsobiť ich usmrtenie, resp. poranenie.

Tretina všetkých obetí zasypaných v budovách, ktorí sú zachránení, sú nájdení v priestoroch, ktoré vytvorí materiál budovy pri jej zrútení.

Pre uľahčenie vertikálneho odstraňovania trosiek je potrebné rýchlo zabezpečiť a využiť všetky vhodné typy žeriavov, bagrov, buldozérov a ďalších vhodných zariadení, ktoré umožňujú dvíhanie predmetov a ich odstraňovanie zo suťoviska.

Preto je potrebný presný zoznam spoločností a ich ťažkej techniky, ktorú môžu v prípade takejto krízovej situácie okamžite poskytnúť.

 

Najbezpečnejší spôsob odstraňovania trosiek v okolí zasypanej osoby je:

• opatrné dvíhanie trosiek, ktoré sú nad obeťou
• permanentné podopieranie ( zaisťovanie ) tých častí trosiek ( časti stien, betónových blokov, resp. pilierov a pod. ), ktoré sú v bezprostrednej blízkosti obete, a ktoré by sa mohli zrútiť a spôsobiť poranenie, resp. smrť zasypanej obete

Ak lokalizujeme zasypanú osobu, musíme dbať na to, aby sme nespôsobili posuv ( zosuv ) suťoviska v oblasti, kde sa nachádza zasypaná osoba. Pozor na "domino" efekt!

Rodinným príslušníkom a neškoleným osobám zakážeme vstup do oblasti, kde prebiehajú záchranné práce.

Ostré hrany, trčiace roxory ( rúry, drôty a pod. ) a podobné nebezpečné miesta je potrebné zabezpečiť ( označiť, zamedziť vstupu, odstrániť ).

 

Počet záchranárov :

Takéto záchranné práce môžu trvať viacero dní, aj vyše týždňa, preto podľa konkrétnej situácie je potrebné zabezpečiť dostatočný počet záchranárov. Unavený záchranár nemôže ( nemal by ) pracovať v suťovisku.

Musíme brať v úvahu, že zasypaný človek v suťovisky môže prežiť viacero dní, aj týždeň!

 

Zdravotnícky personál :

Informujeme okolité nemocnice o vzniknutej situácii ( nemocnice informujeme o predpokladanom množstve zranených - zabezpečia krv v dostatočnom množstve, personál a pod. ) a zabezpečíme zdravotnícky personál na miesto nešťastia v potrebnom počte a kvalifikácii.

 

Na miesto nešťastia zabezpečíme potrebný počet sanitných vozidiel, aby sme ťažko ranených mohli odvážať na odborné ošetrenie bez zbytočného časového zdržania. Taktiež informujeme leteckú záchrannú službu. Pre sanitné vozidlá sa vyčlení vyhovujúce miesto ( je potrebné zabezpečiť také miesto, ktoré umožní okamžité, t.j. bezproblémové opustenie miesta nešťastia, preto príslušné komunikácie musia byť priechodné. O zabezpečenie priechodnosti vybraných komunikácií požiadame políciu ( armádu ), ktorá bude riadiť a koordinovať premávku na základe informácií z riadiaceho strediska záchranárov ), vyznačí a zabezpečí sa heliport ( pristávacia dráha pre vrtuľník - vrtuľníky, heliport zabezpečíme prostredníctvom polície, resp. armády )

 

Psychológ :

musíme byť pripravení na silné citové a emocionálne prejavy zachránených osôb, príbuzných zasypaných osôb, ale aj záchranárov. Záchvat v stave absolútneho zúfalstva môže mať niekedy taký silný prejav, že postihnutý bude musieť byť hospitalizovaný na psychiatrii. Znetvorené ľudské telá, v neskorších dňoch zápach, celkové psychické a fyzické napätie môže veľmi silno zapôsobiť aj na skúseného záchranára, preto psychickú stránku zúčastnených osôb v takýchto situáciach nesmieme nikdy podceňovať - psychológ musí byť na mieste nešťastia pripravený okamžite sa ujať postihnutej osoby. Pri väčšom rozsahu musíme zabezpečiť viacero psychológov.

 

Záchranár a jeho ochranné pomôcky :

Musíme si uvedomiť, že ruiny zrútených objektov sú veľmi nebezpečné pre záchranárske tímy, preto ich bezpečnosť nesmie byť podceňovaná. Náležité osobné ochranné pomôcky musíme používať po celý čas činnosti na záchranných prácach.

Napr. americkí záchranári podcenili 11. septembra 2001 použitie respirátorov a niekoľko dní pracovali bez nich, čo spôsobilo vážne poškodenie ich zdravia. Prach...prach obsahuje veľké množstvo rozličných baktérií a škodlivých látok ( splodiny horenia, výpary chemických látok a pod. ), preto je potrebné od prvého okamihu používať ochranu dýchacích ciest, t.j. respirátor.

 

Základná osobná ochrana záchranára pri záchranných prácach v suťoviskách budov :

• prilba: horolezecká / hasičská prilba
• ochranné okuliare: musia byť pohodlné, aby boli vhodné aj pre dlhodobé použitie
• pracovné rukavice: rukavice musia byť odolné na oter, roztrhnutie a prepichnutie, preto musia mať minimálne dvojitú hrúbku klasických kožených rukavíc
• respirátor: ochrana dýchacích ciest
• pevná a odolná obuv: obuv musí siahať nad členok
• oblečenie: oblečenie okrem bežných záchranárskych prvkov musí byť dostatočne pevné, aby v požadovanej miere chránilo telo záchranára
• píšťalka
• páska: označovanie nebezpečných miest, označovanie prehľadaných oblastí, ohraničenie miest, kde je zákaz vstupu a pod.
• lekárnička
• tri nezávislé zdroje svetla, náhradné baterky a žiarovky

Záchranár má batoh o požadovanej veľkosti, v ktorom má uloženú svoju výstroj a ďalšie potrebné veci, ako napr. vodu, potraviny, osobné veci a pod.

 

Základné opatrenia :

 

1. Zastavenie prívodu elektrického prúdu :

 

Elektrické vedenie ( vedenia ) a rozvody sa poškodia počas zrútenia sa budovy. Preto z tohoto dôvodu hrozí výbuch unikajúceho plynu, vznik požiaru, úraz elektrickým prúdom. Je potrebné nájsť hlavné ističe pre poškodený objekt ( lokalitu ). Najvýhodnejšie je spojiť sa s miestnou elektro-službou a informovať sa o ističoch, resp. požiadať ich o okamžité zabezpečenie odpojenia danej lokality od elektrického prúdu.

 

Elektrický výboj vzniká pri prepínaní elektr. vypínačov, resp. ističov ( riziko výbuchu unikajúceho plynu ), preto vždy skontrolujeme, či v objekte neuniká plyn. Prívod plynu je potrebné uzatvoriť vždy čo najskôr.

 

Upozornenie : ističe sa väčšinou nachádzajú v kovových rozvodných skriniach. Pred ich otvorením , t.j. pred ich chytením musíme preveriť, či sa jej môžeme chytiť "holými" rukami, pretože ak umiestnenie ističov sa nachádza v postihnutej lokalite ( zrútenie sa budovy ), mohlo prísť k ich poškodeniu, resp. k poškodeniu elektroinštalácie a fáza môže byť na kostre, t.j. na rozvodnej skrini.

 

Poškodené ističe ( vypínače ) dávame do polohy "vypnuté" pomocou vhodného izolátora, napr. pomocou plastu ( napr. izolované kliešte, izolovaný skrutkovač a pod. - izolácia nástrojov je bezpečná iba do určitého napätia, preto musíme poznať, aké vysoké napätie je v danom vedení a maximálne dovolené napätie pre rukoväť nástroja ), suchého dreva ( napr. noha stoličky, rukoväť metly, vareška a pod. ). Pri vysokých napätiach pri vypínaní poškodených ističov sa pozeráme bokom ( ale pozor, aby sa nám ruka nezošmykla na živú časť ističa, resp. elektrického vodiča ), resp. aj zavrieme oči, nakoľko elektrický oblúk by nás mohol oslepiť. K nechráneným vodičom sa zbytočne nepribližujeme!

 

Musíme dávať pozor na "živé" káble, ktoré môžu trčať, resp. visieť na ľubovoľnom mieste. Pozor na krokové napätie! Voda a kovy sú vodivé! Ak môže byť nejaká "fáza" zapnutá v poškodenom objekte, t.j. nemáme 100% istotu, že elektrický prúd je vypnutý v celej lokalite, musíme postupovať iba po suchom povrchu, resp. nesmieme sa chytať kovových častí, nakoľko fáza sa môže dostať na kovové časti trosiek.

 

Poznámka : aj keď je elektrický prúd vypnutý v celej lokalite, aj tak je vhodné si elektr. skúšačkou preveriť, či je to naozaj tak.

 

2. Zastavenie prívodu plynu :

 

Medzu výbušnosti predstavuje dolná a horná hraničná koncentrácia zmesí zemného plynu so vzduchom, medzi ktorými sa táto zmes môže vznietiť - vybuchnúť, pre zemný plyn platí, že : DMV je 4,3 obj. % a HMV je 15 obj. %.

Preto riziko výbuchu unikajúceho zemného plynu v takýchto situáciach je pomerne veľké.

 

Použité skratky :

- dolná medza výbušnosti DMV,

- horná medza výbušnosti HMV.

 

Prívod plynu do poškodenej ( zrútenej ) budovy je potrebné uzatvoriť čo najskôr. Používame nekovový kľúč ( neiskrivý ), viď. konkrétne projektové riešenie. Väčšina plynových ventilov sa uzatvára pootočením o 90 stupňov doprava.

 

3. Uzatvorenie prívodu vody :

 

V prvom rade si musíme uvedomiť, že voda je elektr. vodivá, čo už bolo spomenuté.

 

Unikajúca voda steká do najnižšie položených miest, t.j. zaplaví spodné časti poškodených ( zrútených ) objektov, čo môže spôsobiť utopenie zasypaných obetí, ktoré sa nachádzajú v týchto vodou ohrozených priestoroch.

 

Uzatvorenie prívodu vody musí byť čo najrýchlejšie ( okamžité ). Niekedy je potrebné odstaviť väčšiu oblasť, preto je potrebné nakontaktovať sa na miestnu pohotovostnú službu vodárov.

 

4. Poškodené telefónne káble :

 

V kábloch je napätie, čo je ale nebezpečnejšie, môžu týmito káblami tiecť aj vyššie prúdy, ak príde ku kontaktu s poškodenou elektroinštaláciou. Hrozí takto úraz elektrickým prúdom a riziko vzniku požiaru, resp. riziko výbuchu unikajúceho zemného plynu.

 

Každý kábel je nebezpečný! Vždy je potrebné preveriť napätie v každom objavenom kábli ( už sme to spomenuli ), aj v telefónnom! Na tento účel je potrebná školená osoba, t.j. elektrikár.

 

Odpojiť, alebo neodpojiť telefónne káble? Môže nastať situácia, kedy zasypaná obeť bude môcť telefonovať, za predpokladu nepoškodenia príslušného tel. kábla, čo môže pomôcť k objaveniu obete a rýchlejšej záchrane, resp. môžeme sa dozvedieť ďalšie dôležité informácie, napr. koľko osôb sa nachádza v okolí a pod. Preto odpojenie tel. káblov musíme citlivo zvážiť na základe celkovej konkrétnej situácie.

 

5. Označovanie ciest :

 

Všetky bezpečné cesty ( chodby ) označíme. V poškodenom objekte bezpečná úniková cesta ( ak existuje ) má cenu toľkých životov, koľko osôb sa vďaka nej dostane z poškodeného objektu von. Takúto cestu označíme sprejom dohodnutej jasnej farby.

 

6. Značenie nebezpečenstiev :

 

V maximálne možnej miere sa snažíme nebezpečenstvá eliminovať, ako už bolo spomenuté.

 

Už bolo povedané, že na začiatku záchranných prác musíme presne identifikovať ( zdokumentovať ) všetky nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré sa môžu vyskytnúť.

 

Na označovanie nebezpečenstiev a nebezpečných oblastí používame farebné spreje, alebo pásku, ktorou nebezpečnú oblasť ( lokalitu ) ohradíme ( označíme ).

 

Všetky záchranárske tímy je potrebné presne a pred vstupom do postihnutej lokality informovať o všetkých nebezpečenstvách a o spôsobe ich označovania. Nie je zlé dať tieto údaje záchranárom vytlačené na papieri.

 

7. Kontrola dverí :

Všetky dvere pred ich otváraním vždy skontrolujeme!

 

Vždy pred otvorením dverí musíme ich skontrolovať, nakoľko budova sa časom môže ( mohla ) posunúť, resp. nakloniť.

 

Taktiež kontrolujeme teplotu dverí:

NEOTVÁRAJTE DVERE PRED TÝM, AKO SKONTROLUJETE ICH TEPLOTU DOTYKOM RUKY V HORNEJ ČASTI DVERÍ !!!

Dvere otvárame vždy tak, že sa kryjeme za stenou.

Ak sú dvere teplé, znamená to, že oheň je už na druhej strane dverí.

Otvorením dverí zabezpečíme ohňu prívod veľkého množstva kyslíku, čo može mať za následok preskočenie ohňa do našej miestnosti.

 

Ak musíme dvere otvoriť a dvere sú teplé, potom je potrebné pripraviť si ku dverám z boku (nie oproti dverám) prostriedky k haseniu, t.j. hasiaci prístroj-e, vedro s vodou - ak máme v miestnosti vodnú batériu, tak necháme maximálne otvorenú studenú vodu a zapcháme odtok z umyvadla, resp. z vane - takto získame čiastočnú zásobu vody (uhasenie odevu, namočenie odevu pred prebehnutím cez oheň a pod.) a nezdržujeme sa opätovným otváraním vodovodného kohútika.

 

Pri otváraní dverí sme čo najbližšie k zemi. Pozor na oxid uhoľnatý, ktorý nevidno, ale zdržiava sa pri zemi, kde sa zdá, že nie sú splodiny.

 

Doporučujeme :

Požiar budovy I

Požiar budovy II.

 

Pred otvorením dverí ( hlavne ak sa otvárajú smerom k nám ) na dvere "zabúchame" - zaklopeme, nakoľko dvere môžu byť zaťažené ( zasypané ) z druhej strany. Ak dvere nebudú mať klasický tupý zvuk, dvere môžu byť čiastočne alebo úplne zavalené ( zasypané ). Otvorenie takýchto dverí je veľmi nebezpečné, nakoľko trosky nás môžu poraniť, resp. aj zasypať, čo v oboch prípadoch predstavuje značné riziko až našu smrť! Môžeme spustiť značný posuv ( zosuv ) trosiek, čo môže ohroziť aj naše okolie, blízke, ale aj vzdialenejšie. Dvere označené páskou znamená, že ich použitie je nebezpečné.

Nezaťažené ( nezasypané ) dvere sa v okamihu môžu zmeniť na zaťažené ( zasypané ) dvere, čiastočne alebo úplne.

 

8. Označovanie a kontrolovanie rohov ( kútov ) miestností :

 

Sprejom nastriekame farbu do kútov a plafónov. Ak sa objekt bude "pohybovať" ( posúvať, nakláňať ), na farbe uvidíme posuv. Takéto označenie musíme pravidelne kontrolovať.

 

9. Kontrola uzatvorených a zle vetraných priestorov :

 

Jedná sa o priestory so zlým prístupom vzduchu, napr. suterén, rôzne šachty a pod.

Do takýchto priestorov vstupujeme so snímačom ovzdušia. Prístroj nám signalizuje, či vo vzduchu je dostatočné množstvo kyslíka, a či sa vo vzduchu nenachádzajú jedovaté plyny a splodiny horenia. Najbezpečnejší spôsob realizácie prieskumu takýchto nebezpečných priestorov je pomocou dýchacieho prístroja.

 

Na "prefúknutie" takýchto priestorov sa používajú výkonné ventilátory.

 

10. Stĺpy, trámy, nosníky :

 

Zaťažené stĺpy, trámy, nosníky nesmieme rezať! Nesmieme rezať ani nosné časti konštrukcií! Vždy je potrebné poradiť sa s odborníkom, t.j. so statikom.

 

11. Vyťahovanie trosiek - trosky nikdy nevyťahujeme!

 

Nikdy nesmieme vyťahovať predmety, ktoré sú súčasťou trosiek. Veľmi ľahko môžeme spôsobiť nekontrolovateľný a veľmi nebezpečný posuv ( zosuv ) trosiek. Doslova malý kamienok môže zabezpečovať "statiku" veľkej časti trosiek! Trosky postupne a opatrne odstraňujeme dvíhaním hore, ako už bolo povedané.

 

12. Zhadzovanie ( hádzanie ) trosiek smerom dole - trosky nikdy nezhadzujeme!

 

Nikdy nesmieme zhadzovať časti trosiek zvrchu suťoviska smerom dole, nakoľko môžeme spôsobiť tak veľké otrasy, ktoré spôsobia posuv ( zosuv ) trosiek.

 

Na povrchu trosiek vytvoríme živú reťaz z ľudí a takýmto spôsobom odstraňujeme trosky, môžeme ich ukladať ( dávať ) napr. aj do lyžice bagra. Veľké kusy odstraňujeme pomocou žeriavov. Ľudia z postihnutej oblasti ( zemetrasenie ) sa takýmto spôsobom vo väčšine prípadov radi zapoja do záchranných prác, pretože nečinné pozeranie sa na skazu je pre nich veľmi skľučujúce.

 

13. Striedanie tímov :

 

Záchranárske tímy sa musia pravidelnestriedať a nie v príliš dlhých časových intervaloch, pretože únava vo vysokej miere zvyšuje riziko poranenia, resp. až smrtelného poranenia.

Samozrejme, že toto platí za predpokladu, že na mieste nešťastia je dostatočné množstvo kvalifikovaných záchranárov, čo ale je iba málokedy, ak sa jedná o väčšie živelné pohromy.

 

Záchranár pri rozsiahlych zemetraseniach má vo svojich rukách život viacerých zasypaných obetí, preto jeho bezpečnosť je prvoradá!!!

 

14. Improvizácia :

 

Improvizácia je veľmi podstatná. Najlepšie improvizuje vysoko kvalifikovaný a zároveň skúsený záchranár!

   

Autor : Samuel Hruškovic, rescue.sk team